BARDEJOV – STARÁ ĽUBOVŇA – ČERVENÝ KLÁŠTOR a späť
Celková dĺžka trasy je 152 km. Z Bardejova ideme smerom na Starú Ľubovňu po ceste I/77, prechádzame Starou Ľubovňou a pokračujeme smerom na Poprad. Po 1,5 km pred obcou Hniezdne odbočujeme doprava na cestu II/543 a pokračujeme cez obce Kamienka, Stráňany a Veľký Lipník do Červeného Kláštora. Tu je možné navštíviť národnú kultúrnu pamiatku Červený kláštor, ktorý sa začal stavať v roku 1320 a bol kartuziánskym kláštorom v rokoch 1320 až 1563. Kláštor bol vybudovaný na odľahlom mieste, lebo kartuziáni patrili k najprísnejším reholiam s asketickým spôsobom života. Venovali sa hlavne odpisovaniu kníh a získavali postupne od uhorských a poľských panovníkov rôzne výsady napr. právo rybolovu na Dunajci, právo mlyna, varenia piva i súdnej právomoci. Rozhodnutím kráľa Ferdinanda I. bol roku 1563 kartuziánsky kláštor zrušený. V rokoch 1711 až 1782 bol Červený kláštor kamaldulským kláštorom. Kamalduli získali Červený kláštor darom od nitrianskeho biskupa Ladislava Maťašovského. Po svojom príchode začali s jeho barokovou prestavbou (nové mníšske domčeky, baroková veža na kostole, oprava kostola). Kamalduli sa venovali sa hospodáreniu, včelárstvu, liečeniu chorých a zbieraniu liečivých rastlín. Od roku 1754 tu bola založená lekáreň preslávená aj za hranicami Spiša hlavne v rokoch 1756 až 1775. V roku 1782 bol kamaldulský kláštor zrušený rozhodnutím cisára Jozefa II. Viac podrobností sa dozviete pri návšteve NKP Červený kláštor.
Na ceste späť sa môžeme zastaviť na hrade v Starej Ľubovni. Prvá dochovaná písomná zmienka o meste Stará Ľubovňa pochádza z roku 1292. Postavením hradu Ľubovňa sa obec zmenila na podhradie a nadobudla väčší význam. Prelomovým rokom vo vývoji mesta bol rok 1364, keď bolo mesto Stará Ľubovňa kráľom Ľudovítom I. povýšené na kráľovské mesto a udelil mestu rôzne výsady pri usporiadavaní výročných trhov. Ďalší vývoj mesta bol ovplyvnený zálohovaním územia poľskému kráľovi v rokoch 1412 až 1772. Mesto sa stalo známym hospodárskym a kultúrnym centrom. Za zastávku stojí aj známy Salaš u Franka. Späť do Bardejova sa vraciame po ceste I/77.
BARDEJOV – LEVOČA – SPIŠSKÝ HRAD a späť
Celková dĺžka trasy je 190 km. Z Bardejova ideme smerom na Prešov po ceste II/545 a v obci Kapušany odbočujeme vpravo na smerom do Prešova a pokračujeme smerom na Levoču po ceste E50. Asi 16 km pred mestom Levoča sa na ľavej strane nachádza Spišský hrad a blízke Spišské Podhradie s kapitulou. Národná kultúrna pamiatka Spišský hrad je jedna z najcennejších pamiatok Spiša. Svojou rozlohou s viac ako 4 ha je zároveň aj jeden z najväčších hradov strednej Európy. Našli sa tu pozostatky už z neolitu, ktoré majú dnes takmer 7000 rokov. Mohutný hrad začal vyrastať na vápencovej skale pred viac ako 800 rokmi, ale v roku 1780 ho nezmazateľne poznačil požiar. Od 11.decembra roku 1993 je súčasťou Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Ak budeme pokračovať ďalej po ceste E50 dostaneme sa do mesta Levoča, ktoré je od 27.6.2009 zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Najstaršou písomnou zmienkou o Levoči ako "Leucha" sa nachádza v listine kráľa Belu IV. z roku 1249. Od roku 1317 sa Levoča spomína už ako kráľovské mesto. Levoča so svojimi historickými budovami patrí k najvýznamnejším mestám na Slovensku, na námestí sa nachádza viac ako 50 gotických, renesančných a rannobarokových domov s arkádovitými vnútornými dvormi. Historické jadro je obkolesené zachovanými časťami gotického mestského opevnenia zo 14. a 15. storočia o celkovej dĺžke 2 km. Radnica bola postavená koncom 15. storočia ako gotická a v 17. storočí ju prestavali v renesančnom štýle. Zvonica je z rokov 1656 – 1661 bola prestavaná v barokovom štýle v 18. storočí. Pred radnicou je ojedinelá pamiatka – klietka hanby z roku 1600.
BARDEJOV – KRYNICA a späť
Celková dĺžka trasy je 65 km. Z Bardejova ideme smerom na Starú Ľubovňu po ceste I/77 a za obcou Tarnov odbočujeme doprava smerom na Kurov a asi po 1,5 km odbočujeme opäť doprava a pokračujeme smerom do Poľska. V Poľsku ideme cez obce Muszynka a Tylicz do Krynice. Tiež ju nazývajú aj Krynica Zdrój alebo Krynica Górska. Tu môžete v „pijalni“ ochutnať a porovnať Krynické minerálne vody s prameňmi v Bardejovských Kúpeľoch. Na ich tzv. deptaku si môžete kúpiť rôzne špeciality z tejto oblasti. A na hlavnej ulici je malý obchodík kde predávajú famóznu zmrzlinu. Kto má záujem o trochu adrenalínu môže navštíviť sankostradu - sánkovú dráhu pri zimnom štadióne a nakoniec sa vyviesť kabínkovou lanovkou na Jaworzyna Krynicka viac info tu a ochutnať regionálnu kuchyňu s prekrásnym výhľadom na Beskid Nízky, celé okolie Krynice a pri dobrej viditeľnosti je vidieť aj Tatry.
BARDEJOV – STARÁ ĽUBOVŇA – KEŽMAROK – LEVOČA (SKM) a späť
Celková dĺžka trasy je 210 km (naspäť cez Prešov). Z Bardejova ideme do Starej Ľubovne po ceste I/77. Prvá dochovaná písomná zmienka o meste Stará Ľubovňa pochádza z roku 1292. Postavením hradu Ľubovňa sa obec zmenila na podhradie a nadobudla väčší význam. Prelomovým rokom vo vývoji mesta bol rok 1364, keď bolo mesto Stará Ľubovňa kráľom Ľudovítom I. povýšené na kráľovské mesto a udelil mestu rôzne výsady pri usporiadavaní výročných trhov. Ďalší vývoj mesta bol ovplyvnený zálohovaním územia poľskému kráľovi v rokoch 1412 až 1772. Mesto sa stalo známym hospodárskym a kultúrnym centrom. Po návšteve hradu sa môžeme občerstviť na Salaši u Franka, kde ponúkajú rôzne miestne špeciality. Pokračujeme ďalej po ceste I/77 do Kežmarku. Prvá písomná zmienka o Kežmarku pochádza z roku 1251, ale územie mesta bolo osídlené už v kamennej dobe, našli sa nálezy aj z doby bronzovej a železnej, sídlisko z laténskej i rímskej doby. Kežmarok vznikol spojením slovenskej rybárskej osady, osady kráľovských pohraničných strážcov a nemeckej osady. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1251 a nachádza sa v darovacej listine kráľa Bélu IV. Od roku 1269 má mesto mestské výsady a od roku 1390 je slobodným kráľovským mestom, čo mu umožnilo získať rôzne hospodárske a politické privilégiá. Pokračujeme ďalej do posledného slobodného kráľovského mesta Levoča, ktoré je od 27.6.2009 zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Levoča vznikla z dvoch slovanských osád po spustošení tohto územia Tatármi. Prvá písomná zmienka o Levoči ako Leucha je z roku 1249 a od roku 1317 sa spomína ako slobodné kráľovské mesto. Hospodárskemu rozvoju mesta pomohla výsada práva skladu, ktorú mestu udelil Karol Róbert v roku 1320. Na ceste späť do Bardejova cez Prešov sa na pravej strane nachádza salaš, kde je možné ochutnať špeciality miestnej kuchyne a trošku ďalej je jeden z najväčších hradov v strednej Európe a to Spišský hrad, ktorý tiež stojí za návštevu.
BARDEJOV – SVIDNÍK – DUKLA a späť
Celková dĺžka trasy je 112 km. Z Bardejova ideme smerom na Svidník po ceste I/77. Pred vstupom do mesta sa nachádza na ľavej strane pamätník padlým sovietskym vojakom. V 4 masových hroboch je tu pochovaných 9000 ruských vojakov. Ďalej sa asi po 500m opäť na ľavej strane nachádza na lúke múzeum s expozíciou vojenskej techniky v exteriéry múzea. V nej je pásová aj polo pásová technika obidvoch strán zúčastnených pri bojoch na Dukle, delá a lietadlo Iljušin. Keď sa vyberieme do mesta pred obchodným centrom je umiestnená socha veliteľa 1. československého armádneho zboru generála Ludvíka Svobodu v nadrozmernej veľkosti. Pokračujeme ďalej po E371 smerom do Poľska. Asi po 3,5 km sú pri ceste na ľavo 2 tanky z II. Svetovej vojny. Ak sa pri nich dáme doľava smerom na Kružlovú, Nižnú a Vyšnú Pisanú dostaneme sa do Údolia smrti. Tu sú okolo cesty a v priestore okolo cesty rozmiestnené známe T – 34 akoby útočili. Vraciame sa späť na cestu do Poľska a v obci Ladomírova sa nachádza drevený kostolík sv. Michala archanjela a ďalej drevený kostolík Zosnutia Bohorodičky v Hunkovciach. Ďalšou zastávkou v Hunkovciach môže byť na ľavej strane cesty umiestnený nemecký cintorín z II. svetovej vojny. Poslednou zastávkou na ceste je samotná Dukla. Okrem pamätníku je tu aj vyhliadková veža, ktorá bola niekedy drevená, ktorú neskôr nahradili súčasnou betónovou. Vo vestibule veže sa nachádza expozícia z bojov na Dukle. Za Dukelským pamätníkom je ešte cintorín, kde ktorom sú pochovaní československí a sovietski vojaci. Po obvode cintorína na plote sú umiestnené busty veliteľov, ktorí sa zúčastnili Dukelskej operácie.
BARDEJOV – DOMAŠA a späť
Celková dĺžka trasy je 134 km. Z Bardejova ideme smerom na Svidník po ceste I/77 a pokračujeme ďalej a prechádzame Stropkovom smerom na Vranov nad Topľou. Asi po 12 km sa na pravej strane cesty objaví vodná nádrž Veľká Domaša, nazývaná tiež zelená perla východného Slovenska. Veľká Domaša sa rozprestiera väčšinou v okrese Vranov nad Topľov a jej severná časť v okrese Stropkov. Bola postavená v rokoch 1962 – 1967. Plocha Veľkej Domaše je viac ako 14km2 s dĺžkou 13.8 km, maximálna šírka je 3 km a najväčšia hĺbka je 25m. Scenéria okolo Domaši je jedna z najkrajších na Slovensku. Na brehu Domaše je päť rekreačných stredísk, a to Dobrá, Poľany, Holčíkovce, Nová Kelča a Valkov. Domaša je zároveň rajom pre rybárov, v čistej vode sa tu darí rôznym druhom rýb (jalec, zubáč, ostriež, kapor, šťuka, sumec a iné). Je tu možnosť ubytovať sa v penziónoch alebo stanovať v kempingoch, v strediskách sú upravené pláže, požičovne športových potrieb.
BARDEJOV – GORLICE a späť
Celková dĺžka trasy je 124 km. Z Bardejova ideme smerom na Svidník po ceste I/77 a v obci Zborov pred mostom odbočíme doľava smerom do Poľska. Niekoľko kilometrov pred Gorlicami pri prejazde obcou Sękowa sa na ľavej strane objaví drevený kostolík sv. Filipa a sv. Jakuba pochádzajúci z roku okolo 1520. Patrí medzi najkrajšie poľské drevené pamiatky a do roku 1914 bol považovaný zároveň za najkrajší drevený kostolík v oblasti Malopolského vojvodstva. Z pohľadu jeho histórie a špecifického vzhľadu je často nazývaný aj perlou Beskidu nízkeho. Ďalej pokračujeme do Gorlíc a po ceste č. 28 smerom na Jaslo sa asi po 12 km dostaneme do obce Biecz a za Bieczom odbočíme doľava na cestu 980 do obce Binarowa. Tu je druhý drevený kostolík tejto trasy a to kostol sv. Michala archanjela. Pôvodný drevený kostolík, ktorý bol postavený okolo roku 1400 zhorel v 15-tom storočí a súčasný bol postavený začiatkom 16-ho storočia. Obidva kostolíky boli zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO v roku 2003 a taktiež sa spolu nachádzajú na Ceste drevenej architektúry Malopolského vojvodstva.
