Mesto Bardejov - svetové dedičstvo UNESCO

Bardejov patril v stredoveku k popredným mestám s rozsiahlymi právami a privilégiami. Dosiahol pozoruhodné výsledky v hospodárskej činnosti, rozvoji remeselnej výroby a obchodu, školstve a významne sa zapísal aj do dejín kultúry. Na celkovom rozvoji mesta sa podieľali osobnosti, ktoré sa v Bardejove narodili, žili, pracovali či zomreli a svojou činnosťou výrazne zasiahli do jeho osudov a napredovania, alebo ich činnosť bola akýmkoľvek spôsobom spätá s mestom Bardejovom a jeho okolím.

Nasledovný abecedne zoradený zoznam uvádza mená najpoprednejších a najvýznamnejších osobností Bardejova.

ALEXANDER

(15. - 16.storočie) - staviteľ
V roku 1505 - 1508 staval radnicu v Bardejove. Sčasti jeho dielom je pravdepodobne aj súčasne stavaná radnica v Levoči - dispozičný variant bardejovskej radnice. Prišiel z dielní, v ktorých si osvojil talianske renesančné formy, ale spájal ich ešte do neskorogotickej výrazovej skladby.

ThDr. ANDRAŠČÍK Ján 

Andraščík Ján - fotografia(11.8.1799 Lipovec - 24.12.1853 Bardejov) - kňaz, osvetový pracovník, spisovateľ, národný buditeľ.
Po skončení štúdií teológie v Pešti pracoval ako súkromný vychovávateľ, v rokoch 1827-1832 profesor na teológii v Košiciach, v rokoch 1832- 1853 rímskokatolícky farár v Bardejove. Bojoval proti alkoholizmu, zakladal spolky miernosti. Udržiaval styky s predstaviteľmi národného hnutia (J. Francisci, M. Hamuljak, Ľ.Hroboň, P. Kelner, J.Kučera a i.). Bol prvým spisovateľom publikujúcim v šarišskom nárečí. Jeho známou veršovanou hrou v šarišskom nárečí je Šenk paľenčeni. Vtedajší mocipáni odsúdili toto dielo ako panslavistický a revolucionársky spis a jeho I. vydanie dali zhabať.

ATLAS Mikuláš

Atlas Mikuláš - fotografia(7.10.1890 Vyšné Raslavice - 18.8.1982 Izrael) - publicista, lekár
Študoval na gymnáziu v Prešove, medicínu na univerzite v Budapešti, Berlíne a v Paríži. Od roku 1918 asistent Rothovej kliniky, lekár Nemocnice sv. Margity a Nemocnice A. Weissovej v Budapešti. Od roku 1920 praktický, obvodný a kúpeľný lekár a od roku 1926 primár v Bardejove. Zaslúžil sa o zmodernizovanie kúpeľno - preventívnej starostlivosti v Bardejovských Kúpeľoch, v roku 1921 zriadil uhličité kúpele, v roku 1922 rtg. laboratórium a z jeho iniciatívy v roku 1930 vybudovali na čistinke uprostred lesa letné kúpalisko. Bol tiež iniciátorom premiestnenia dreveného kostola zo 17. storočia z Mikulášovej do areálu Bardejovských Kúpeľov. Venoval sa zdravotníckej osvete, je autorom popularizačnej práce o dojčenskej výžive Pečlivosť a výživa kojenca a o histórii a prítomnosti Bardejova a Bardejovských Kúpeľov Bártfa és Bártfafürdö leirása és torténete.

BERKA Ladislav

Berka Ladislav - fotografia(19.4.1910 Bardejov, B. N. Ves - 16.5.1966 Bratislava) - organista, hudobný skladateľ
V rokoch 1922 - 1926 študoval na meštianskej škole v Bardejove, od roku 1928 na hudobnej škole v Košiciach, súkromne kompozíciu u O. Hemerku a neskôr u profesora M. Mozyesa. Zberateľ východoslovenských piesní, hudobník a organizátor. V Bardejove viedol tanečnú hudbu a organizoval spevokoly v bardejovskom regióne. V roku 1932 vydal Album šarišských piesní I. a spolupracoval s rozhlasom. Účinkoval aj ako výkonný hudobník.

GREŠÁK Jozef

Grešák Jozef - fotografia(30.12.1907 Bardejov - 17.4.1987 Bratislava)- hudobný skladateľ
V roku 1927 absolvoval učiteľský ústav v Spišskej Kapitule. V rokoch 1929 - 1933 pôsobil ako klavirista najmä v Bardejovských Kúpeľoch a košickom rozhlase a v rokoch 1936 - 1948 ako korepetítor v Revuálnom divadle a v Národnom divadle v Prahe. V rokoch 1949 -1952 pôsobí ako hudobný pedagóg na gymnáziu v Bardejove a v rokoch 1957 - 1977 je tajomníkom východoslovens. odbočky ZSS v Košiciach. Ako skladateľ samouk priniesol do slovenskej hudby veľa netradičných a originálnych nápadov. V komorných a orchestrálnych skladbách dospel až k avantgarnej kompozičnej estetike. Zaraďuje sa medzi najosobitejšie zjavy slovenskej tvorby. V roku 1973 mu bol udelený titul Zaslúžilý umelec. Do jeho javiskových diel výrazne preniká vplyv východoslovenského folklóru. K jeho najznámejším dielam sa zaraďujú Komorná symfónia, Tri skladby pre klavír, Dve balady pre soprán a klavír, opera Zlatulienka, Slovenské ľudové balady pre miešaný zbor, Balada bardejovská, Concertino pre husle a sláčikový orchester, balet Radúz a Mahuliena, Rotory pre I. pre klavír, Hexody pre klarinet, Rotory II orchester, opery Rozarka a Zuzanka Hraškovie.

GUTGESEL Dávid

(okolo r. 1540 Bardejov - 21.8.1599 Bardejov) - kníhtlačiar, vydavateľ, kníhkupec
Zakladateľ prvej bardejovskej kníhtlačiarne. V Bardejove vytlačil vyše 80 kníh v latinskom, maďarskom a nemeckom jazyku. V roku 1581 vydal Lutherov Katechizmus ako prvú knihu vytlačenú v slovenskom jazyku. V roku 1596 vydal najrozsiahlejšiu prácu Postillu L. Stöckela. Tlačil aj učebnice a príležitostné básne. V rokoch 1582 - 1599 bol senátorom, v roku 1584 richtárom mesta a v roku 1598 bol zástupcom mesta na krajinskom sneme v Bratislave.

HEMERKA Július - Ivan

Hemerka Július - fotografia(26.7.1889 Bardejov 22.12.1942 Budapešť) - skladateľ, dirigent, učiteľ hudby
Syn Oldřicha Hemerku, hudbu študoval u otca, neskôr na učiteľskom ústave v Košiciach. V roku 1912 absolvoval hudobnú akadémiu v Budapešti. V rokoch 1912-1914 pôsobil ako dirigent Mestského divadla v Soprone,1916-1918 zbormajster a učiteľ hudby v Prešove, 1918-1936 učiteľ spevu a organista v Košiciach. Od r. 1936 dirigent Západoslovenského maďarského divadla, od r.1938 kapelník maďarského divadla v Košiciach, od r. 1939 Jókaiho divadla v Budapešti. Autor scénických a filmových hudieb, orchestrálnych cirkevných skladieb a tanečných piesní. Je autorom operety Hajdamáci a opier Azasszony, Hullo csillagok, A ligety vén fák allat.

HEMERKA Oldřich

Hemerka Oldřich - fotografia(13.11.1862 Vrdy - 16.12.1946 Košice) - hudobný skladateľ
V rokoch 1883 - 1899 kat. regenschori, organista a dirigent v Bardejove, v rokoch 1899 - 1943 organista, dirigent a učiteľ spevu v Košiciach, od roku 1943 na dôchodku. Popredný predstaviteľ cirkevného a svetského hudobného života na východnom Slovensku. Počas pôsobenia v Bardejove založil bardejovský spevokol. Od roku 1892 zbieral v Bardejove a na okolí šarišské piesne a posielal ich do Slovenských spevov. Po príchode do Košíc pozdvihol úroveň cirkevnej hudby v mestskej katedrále. Od roku 1919 bol predsedom hudobného odboru Čs. besedy. Usporiadával koncerty cirkevnej hudby v košickom dóme, upravoval východoslovenské ľudové piesne a komponoval.

HOMOLKA Jozef

Homolka Jozef - fotografia(26.2.1840 Hlinsko - 2.12.1907 Bardejov) - kartograf
Jeden z najvýznamnejších kartografov v Uhorsku. Reálne gymnázium absolvoval v Chrudimi. Ako zememerač pracoval na viacerých miestach. V roku 1870 prešiel do kartografického oddelenia štátnej tlačiarne v Budapešti. Bol autorom vyše 200 máp a atlasu. Získal uznanie, diplomy a medaily na geografických a národopisných výstavách. V roku 1898 sa usadil v Bardejove, kde vypracoval aj plán Bardejova.

HÖLZEL Moric

Hölzel Moric - fotografia(18.1.1841 Praha - 24.7.1903 Bardejov) - sochár, rezbár
Študoval na umeleckopriemyselnej škole v Prahe a vo Viedni. Pôsobil ako rezbár v Mariazelle, Grazi a Viedni, v II.polovici 60. rokov v dielni M. Izsóa v Gyori. V rokoch 1895-1902 viedol v Bardejove súkromnú rezbársku školu. Pracoval v historizujúcom štýle a realizoval prevažne vnútorné zariadenie sakrálnych interiérov. Od roku 1893 tvoril i domáce úžitkové predmety. Pri miléniových oslavách V Budapešti bol vyznamenaný zlatou medailou.

CHYZER Kornel

Chyzer Kornel - fotografia(4.1.1836 Bardejov - 21.9.1905 Budapešť) - prírodovedec, lekár
Študoval na gymnáziu v Bardejove, Košiciach a medicínu na lekárskej  fakulte v Pešti. Roku 1857 MUDr., 1857 stredoškolský profesor prírodných vied, 1861 člen korenšpondent UAV. Štipendista u fyziológa Brűcka vo Viedni, 1860 kustód prírodovedných zbierok  Národného múzea a prof. prírodopisu na reálke v Pešti, 1861 mestský a kúpeľný lekár v Bardejove, 1869 úradný lekár Zemplínskej župy, 1892 vedúci zdravotného oddelenia, 1897 ministerský radca Ministerstva vnútra v Budapešti. Významný organizátor uhorského zdravotníctva. Zakladateľ a funkcionár zdravotných organizácií, spolku a spoločnosti. Zaslúžil sa o rozvoj kúpeľov a využívanie minerálnych prameňov. Prispieval do mnohých maďarských a nemeckých odborných časopisov. Sám vytvoril vyše 50 samostatných prác prevažne s balneologickou tématikou. Vyznamenaný Radom železnej koruny a Leopoldovým radom.

JAKUB ZO SACZU

(15. storočie) - poľský maliar
Pracoval v Bardejove v rokoch 1460 - 1466. Zhotovil tu hlavný oltár kostola sv. Egídia - prvý veľký neskorogotický oltár na Slovensku, ktorý sa ako celok nezachoval. Zachovala sa však hlavná plastika oltára - socha sv. Egídia.

KACVINSKÝ Edmund

(? - 1888 Bardejov) - katolícky kňaz
V Bardejove pôsobil v rokoch 1857 - 1888. Ako správca miestnej katolíckej fary realizoval dávnejší plán svojho predchodcu Dr. Jána Andraščíka a v rokoch 1863-1869 sa zaslúžil o postavenie bardejovskej Kalvárie. Jeho zásluhou prišli do mesta rehoľné sestry, ktoré úspešne vyučovali na dievčenskej škole až do jej zoštátnenia v roku 1898. Po katastrofálnom požiari mesta organizoval obnovu a rekonštrukciu Kostola sv. Egídia.

KÉLER Béla

Kéler Béla - fotografia(13.2.1820 Bardejov - 20.11.1882 Wiesbaden) - hudobný skladateľ, dirigent
Študoval na gymnáziu v Levoči, na evanjelickom kolégiu v Prešove a v Debrecíne. Po skončení štúdií sa venoval hudbe. Komponoval, hral v orchestri a dirigoval. Pôsobil a koncertoval v Prešove, Viedni, Berlíne, Zürichu, Londýne, Koppenhagene a Wiesbadene. Vytvoril spolu vyše 200 skladieb, od roku 1846 vydal 138 opusových skladieb, vyše 100 ďalších skladieb zanechal v rukopise. Medzi jeho najznámejšie skladby patrí Bardejovský spomienkový čardáš, Kossuthov pochod, Čardáš chudobného sedliaka a iné. Za skladateľské a dirigentské umenie sa mu dostalo už za života veľkého uznania a mnohých význačných pôct. Švédsky kráľ Oskar mu udelil zlatú medailu „Litteris et artibus", pruský kráľ Wilhelm zlatú dózu s vlastnoručným venovaním, nemecký cisár spomienkový dar a vojvoda von Dessau medailu za zásluhy o vedu a umenie.

KRPELEC  Bartolomej

(21.11.1879 Bottyán - 7.9.1957 Bardejov) - historik, školský pracovník
Okrem učiteľského pôsobenia v Beluji a v Suchani bol školským inšpektorom v Šahách, v rokoch 1925 -1939 školský inšpektor v Bardejove. Historik Bardejova, Šariša a Hontu, košikárstva a ovocinárstva. Redaktor zborníka o bojoch proti Slovenskej republike rád. V rokoch 1919-1922 spolupracovník novín Hontiansky Slovák. Uverejnil 227 článkov v Gazdovských novinách, Šariši, Podtatranskom kraji a Národných novinách. V rukopise zanechal národopisnú prácu o Novohrade a zbierku ľudových rozprávok zo Šariša. V roku 1935 MO Matice slovenskej vydal jeho prácu Bardejov a jeho okolie dávno a dnes.

MIŠKOVSKÝ Viktor

Miškovský Viktor - fotografia(17.5.1838 - 2.11.1909 Košice) - historik výtvarného umenia, staviteľ, maliar, učiteľ
Študoval na gymnáziu v Levoči, Satoraljaújhely a v Rožňave, na univerzite v Budíne a vo Viedni. Učil na mestskej kresliarskej škole v Bardejove, neskôr v Kremnici a v Košiciach. Bol priekopníkom systematickej ochrany výtvarných pamiatok. Autor vyše 250 prác o umeleckohistorických otázkach. Robil terénne výskumy na Slovensku i v Maďarsku. Jeho najcennejším dielom je publikácia o stredovekých umeleckých pamiatkach, ktorú doplnil farebnými kresbami. Na základe jeho popisov reštaurovali bardejovský a košický dóm. Zanechal  množstvo akvarelov. Bol korešpondentom Centrálnej komisie pre výskum a ochranu staviteľských pamiatok v Bratislave, člen a korešpondent UAV, člen Collegio internazionale di scienze lettere e arti v Miláne, člen Krajinskej pamiatkovej komisie. V roku 1867 odmenený zlatou medailou na svetovej výstave v Londýne, 1878 v Paríži striebornou medailou za album stredovekých renesančných pamiatok, 1879 v Szekesfehérvári zlatou medailou a v roku 1896 veľkou medailou a čestnou listinou miléniovej výstavy v Budapešti. V roku 1897 bol vyznamenaný rytierskym krížom Radu Františka Jozefa.

STANZEL Teofil

(asi 1475 Bardejov - asi 1531 Poľsko) - maliar, pozlacovač
Pôsobil v Bardejove, v rokoch 1507-1523 v Levoči, neskôr v poľskom Bieczi a Jaroslavi, ale tiež v Prešove a Košiciach. Patril medzi maliarov, ktorých poveroval prácami Majster Pavol z Levoče. V Bardejove sa mu pripisujú fresky na Kostole sv. Egídia a výjav Posledný súd v zasadacej sieni bardejovskej radnice.

STÖCKEL Leonard

(1510 Bardejov - 6.6.1560 Bardejov) - pedagóg, autor školských hier, učenec
Do školy začal chodiť v Bardejove, študoval u Angličana Valentína Coxa v Košiciach a školu ukončil vo Wróclavi. Študoval aj vo Wittenbergu, bol Lutherovým a Melanchtonovým žiakom. V roku 1539 sa vrátil do Bardejova a stal sa rektorom humanistickej školy, ktorá pod jeho vedením získalo významné postavenie v rámci Uhorska. Je autorom nastaršieho pedagogického dokumentu - školského poriadku Leges Scholae Bartphensis. Stal sa organizátorom školských divadelních predstavení, sám je autorom drámy o Zuzane. V roku 1548 vypracoval dokument Vierovyznanie piatich kráľovských miest tzv. Confesio pentapolitana. Rok 2010 bol v Meste Bardejov vyhlasený rokom Leonarda Stöckela.

VILEC Michal

Vilec Michal - fotografia(6.8.1902 Bardejov - 12.3.1979 Bratislava) - hudobný skladateľ, pedagóg
Základnú školu a gymnázium navštevoval v Prešove. V rokoch 1920-1924 študoval na Vysokej hudobnej škole v Budapešti hru na klavír, dirigovanie a kompozíciu. V rokoch 1925-1932 bol kapelníkom v divadlách v  Čechách, Rakúsku a Nemecku. Výrazne prispel k šíreniu hudobnej osvety na Slovensku. Pracoval v Čs. rozhlase v Košiciach ako vedúci hudobného odboru a od roku 1955 bol riaditeľom Štátneho konzervatória v Bratislave.

WINTER Juraj

Winter Juraj(? - 15.6.1679 Bardejov) - bardejovský richtár
Ako richtár pôsobil v časoch protihabsburských povstaní. V 70. rokoch prestúpil na katolícku vieru a v roku 1674 bol dosadený za richtára Bardejova. V roku 1678 ho Tököliho vojská zajali a odvliekli do Sedmohradska. Zo zajatia sa vykúpil za 800 florénov a začiatkom roka 1679 bol znovu dosadený za richtára mesta. Zahynul pri obrane mesta v júni 1679.

ŽEBRÁCKY Gejza

Žebrácky Gejza - fotografifa(1869 Prešov - 1951 Bardejov) - teológ, osvetový a vlastivedný pracovník
Po gymnaziálnych štúdiách v rodisku a teologických v Košiciach bol vychovávateľom, potom kaplánom v Solivare a kňazom v Plavči. Od roku 1912 pôsobil v Bardejove, kde dosiahol významné cirkevné postavenie (pápežský prelát, generálny vikár). Od roku 1924 dlhé roky zastával funkciu starostu mesta. Pomáhal pri budovaní zbierok Šarišského múzea (vtedy Župné múzeum) a neskôr bol jeho dlhoročným správcom. Svojou činnosťou pomáhal dvíhať životnú úroveň šarišského ľudu. V maďarčine a šarištine písal náučné  poľnohospodárske práce. Napísal Sprievodcu zbierkami Župného múzea v Bardejove. Za zásluhy o múzejníctvo bol zvolený za podpredsedu Zväzu slovenských múzeí. Udržiaval blízke vzťahy s Aloisom Jiráskom, robil mu sprievodcu a informátora pri návštevách Bardejova, kde študoval dejové prostredie románu Bratstvo.

Najbližšie udalosti

Žiadne udalosti

 

sms informacie

 

grantove projekty

 

partnerske mesta

 

aed

 

btv

 

kino zriedlo

 

kulturaS

 

plavaren

 

mladez

 

Máte otázku?
Kontaktný formulár »
Napíšte nám