Keď pred rokom realizovali pracovníci Poľsko-slovenského domu výstavu  Premeny v čase, zdalo sa, že usporiadať výstavu v podobnom duchu opäť o rok je riskantné. Obavy sa nielenže nepotvrdili, ba práve naopak, zdá sa, že ľudia sa touto tematikou neprejedia. Ďalší a ďalší návštevníci dokazujú, že história najkrajšieho mesta na Slovensku, nášho Bardejova, sa tak skoro nevyčerpá.

Totiž mnohí rodáci – návštevníci, ktorí s osobitým postojom, niekedy s bázňou, ba až  pokorou, prichádzajú k fotkám a ožívajú pri pohľade  na zákutia starého Bardejova, na ulice, námestia, preluky, či voľné plochy, ku ktorým mali mnohokrát až osobný vzťah. Potvrdzuje sa pravidlo, že hrdosť na rodisko, či pre iných miesto, kde isté obdobie z rôznych dôvodov pôsobili, je fenoménom, ktorý sa plnohodnotne spája s pojmom skutočného lokálpatriota.
Autori výstavy Ferdinad Hažlinský a Ľubomír Skaloš za nezištnej asistencie pracovníkov Poľsko-slovenského domu, Marcela Tribusa a Valérii Harajdovej, však poňali túto výstavu netradične. Skĺbili staré s novým, zabudnuté alebo zrúcané s novovzniknutým. Spojili etapy výstavby s asanáciou, pretože na svete to tak chodí, že staré mnohokrát musí ustúpiť novému, tak ako sa presadzujú nové myšlienky a trendy.  Keď sa to však robí citlivo a s istou dávkou odbornosti, výsledný efekt nemusí byť zlý. Dokonca ako v prípade nášho mesta , predovšetkým v historickom centre, to môže vyústiť až do zápisu do kultúrneho a prírodného dedičstva. Obaja autori, z ktorých je jeden pragmatik a staviteľ, druhý občan s nespornou dávkou fotografického kumštu, obaja dlhoroční zberatelia, zostavili  výber takmer tisíc fotografií s doplnenými popiskami tak pútavo, že raz pozrieť výstavu je naozaj málo. A skutočne, zápisy v knihe to potvrdzujú.
Som dojatý. Spomínam na detstvo a náš život...Toto sa nedá vyjadriť slovami...Pekná a ucelená predstava o niekdajšom a súčasnom Bardejove....Veľmi pekné, jedným slovom SUPER!!!No zázrak! Po takom niečom som sníval odmalička! Splnil sa mi čiastočný sen – vidieť Bardejov ako dakedy dávno – po toľkých rokoch.... Jedno z najkrajších miest na Slovensku...
S veľkým potešením sa starí Bardejovčania vracajú, aby v sprievode detí, či vnúčat zastavujúc sa pri novoodhalených starých záberoch, rozprávali o časoch síce dávno minulých, ale  zároveň aj neskutočne prítomných. A tak sa dozvedáme, že Veterná ulica bola niekedy  Temničná (pretože tam bola temnica), Šiancová bola Jeruzalemská, Fábryho i Ulica F.Kráľa, Stocklova bola Nová, Obručná i Zborovská, Rhodyho bola Hradná i Vežová, Hviezdoslavova sa nazývala Ružovou. Dozvedáme sa, že niekedy existovala  Stará ulica, od roku 1456  Tkáčsko-súkennícka. Zajdúc zároveň za hradby, nájdeme Námestie SNP, voľakedy Námestie sv. Jána, so sochou Jána Nepomuckého. Jiráskova ulica sa nazývala Pažiť, Tržnica, Vysoký rad. Partizánska bola Bosou i Halpušovou, Ulica Kpt. Nálepku bola Hrnčiarskou, Andraščíkova bola Novou ulicou. Na fotografiách máme možnosť stretnúť mnoho známych postáv – Divaldovcov, Žebráckeho, otca Jozefa Grešáka – Pavla, Orosza na „motorbicykli“, ale i pohoniča Čupeľu, či policajta Bombu. Obdivujeme starý hotel Republika s nádhernou divadelnou sálou,  mlyny i mlynský náhon, Židovské suburbium i autobus v 40-tych rokoch.
Zámerne spomínam iba časť expozície, ktorej súčasťou je i množstvo dostupnej i menej dostupnej literatúry o Bardejove ako i  mapy Bardejova (stredoveký nákres, rok 1918, 1973. 2008), aby sme motivovali ďalších Bardejovčanov k návšteve i k novým podnetným nápadom na ďalšie repete v blízkej budúcnosti o Bardejove. A na záver ešte jedna príjemná správa, pre veľký záujem o výstavu, výstava bude predlžená do konca januára