Kresťania západného obradu slávia 6. januára Sviatok Zjavenia Pána - Troch kráľov, ktorý je jedným z najstarších kresťanských sviatkov. Pripomínajú si deň, keď Boh svetlom hviezdy zjavil svojho syna všetkým národom. V rímskokatolíckej cirkvi je 6. január prikázaným sviatkom, v kostoloch sa konajú slávnostné omše. Jeho ústrednou témou je udalosť, keď traja mudrci z Východu prišli do Betlehema pokloniť sa novonarodenému Ježišovi a priniesli mu svoje dary - zlato, kadidlo a myrhu. Troch kráľov - Gašpara, Melichara a Baltazára priviedlo k malému Ježiškovi svetlo betlehemskej hviezdy. Traja králi sú tradičnými postavami betlehemov a sú tiež témou vianočných a trojkráľových hier. Vo sviatok Zjavenia Pána kňazi posväcujú počas omší trojkráľovú vodu so soľou, kriedu a tymian.

Vo viacerých kostoloch bývajú popoludní alebo večer trojkráľové koncerty alebo betlehemské hry. Na sviatok Troch kráľov sa v minulosti zvykla konať aj tzv. kňazská koleda, pri ktorej kňazi obchádzali domy a požehnávali príbytky. Kropili ich svätenou vodou, okadili kadidlom a dvere označovali iniciálami troch kráľov - G.M.B. Na mnohých miestach, najmä na vidieku, sa táto tradícia zachovala dodnes. Kresťanské cirkvi východného obradu slávia poklonu troch mudrcov malému Ježiškovi už v deň narodenia Spasiteľa - 25. decembra. Kult "Troch kráľov" bol v stredoveku veľmi rozšírený. Ich údajné relikvie sa prechovávali v Miláne, odkiaľ ich cisár Fridrich Barbarossa (1155-1190) odniesol do Kolína nad Rýnom a tam ich uložili v katedrále. V minulosti si veriaci 6. januára pripomínali aj krst Ježiša v rieke Jordán. Od roku 1969 sa však táto udalosť v západnom latinskom obrade slávi osobitne, a to v nedeľu po Zjavení Pána.
V byzantsko-slovanskom obrade (ale aj v iných východných obradoch) sa krst Ježiša Krista slávi spoločne s Bohozjavením a zjavením Najsvätejšej Trojice v pôvodnom dátume - 6. januára. Pravoslávni veriaci na Slovensku, ktorí sa pridržiavajú juliánskeho kalendára, začínajú 6. januára sláviť Vianoce