„Na svätého Jána nebýva noc žiadná."
„Do Jána sa deň dĺži, po Jánovi kráti."
"Na svätého Jána, otvára sa k letu brána"

Z pokolenia na pokolenie si takéto a  mnohé ďalšie pranostiky odovzdávali naši predkovia na deň svätého Jána a tento deň považovali za tak významný deň v roku ako Lucia. S Jánom sa viaže veľa magických zvykov súvisiacich s letným slnovratom.

Tradovalo sa, že na Jána majú najväčšiu moc všetky živly - zem, voda i oheň. Preto sa zvykli páliť jánske ohne, vatry. Mládež, ženy aj muži na svätého Jána tancovali a spievali okolo vatier, často ich aj preskakovali. Ohňu sa pripisovala magicko-očistná funkcia a jánske ohne sa pálili za sucha s cieľom privolať dážď.

Generácie pred nami kedysi tiež verili, že aj byliny nájdené v túto magickú moc, majú ozdravujúce účinky. Tieto zvyky majú korene ešte v predkresťanských časoch. Tento deň, kedy Jánovia oslavujú meniny, sa považuje aj za deň narodenia Jána Krstiteľa. Tento svätec bol považovaný za patróna kožušníkov, remenárov a pastierov. Práve pastieri tento deň považovali za svoj sviatok, oslavovali ho ohňami a bohatou hostinou.

Aj v  Bardejove si pripomenieme  Jánske zvyky a tradície spolu so zapálením Jánskej vatry na Radničnom námestí v piatok, 24. 6. 2011 od 20, 00 hodiny.