Dňa 14. februára slávime sviatok sv. Valentína. Vďaka spojitosti so „sviatkom zaľúbených” sa sv. Valentín stal jedným z najobľúbenejších svätcov. Ako však tento sviatok vznikol?
Podľa historických prameňov sv. Valentín bol kňazom a lekárom a žil v treťom a štvrtom storočí v starom Ríme za vlády duševne chorého cisára Claudia II. Ten vydal nariadenie zakazujúce manželstvá, pretože dospel k záveru, že ženatí muži sú horšími vojakmi ako slobodní, keďže sa musia starať o svoje rodiny. Napriek tomuto nariadeniu sa Valentín rozhodol sobášiť zamilovaných potajomky.
Cisár sa o tom dozvedel a dal ho zatknúť a uväzniť. Podľa legendy sa Valentín vo väzení zaľúbil do slepej dcéry dozorcu - Astérie. Pevnou vierou jej zázračne vrátil zrak a na rozlúčku jej napísal odkaz: "Od Tvojho Valentína."
Keďže sa Valentín odmietol zriecť kresťanskej viery bol v predvečer 14. februára zbičovaný, ukameňovaný a napokon sťatý. Cisár Claudius ho dal verejne popraviť v deň pohanského sviatku luperkálií, počas ktorých starí Rimania konali obrady očisty a prosili svojich bohov za dar plodnosti. Pre tento deň bola typická aj „lotéria lásky” - každé dievča vhodilo do urny lístok so svojím menom a slobodní muži si potom žrebovali svoju nastávajúcu. V roku 496 vyhlásil pápež Gelasius 14. február za sviatok sv. Valentína. Neskôr sa tento deň stal dňom milencov a sv. Valentín ich patrónom. Sviatok sv. Valentína ako deň, keď si každý vyberá svojho milého, spomína roku 1380 vo svojom diele Parliament of Fowls aj otec anglickej literatúry Geoffrey Chaucer. Zvyk posielať na sv. Valentína pohľadnice ako prejavy sympatií vznikol oveľa neskôr a má anglosaské korene. Prvú „valentínku” vraj v 15. storočí poslal z londýnskeho väzenia svojej manželke orleánsky vojvoda Charles. Táto milá tradícia sa rozšírila najmä v 19. storočí, keď sa svätovalentínske pozdravy začali vyrábať hromadne.
