13. december – sviatok sv. Lucie, ktorý v minulosti sprevádzali bohaté zvyky, tradície a obyčaje, ktoré dnes už mnohí ani nepoznajú. Z legiend vyplýva, že svätá Lucia bola kresťankou, ale nútili ju, aby si vzala za manžela pohana, ktorému sa páčili jej krásne oči. Lucia si ich vylúpila a poslala mu ich. V ľudových tradíciách bola Lucia najväčšou zo všetkých bosoriek. Aj preto sa s týmto dňom spájalo množstvo praktík, ktoré mali pomôcť v boji so zlými silami.
Tieto zvyky a obyčaje môžeme oživiť aj v dnešnej dobe. Určite by sme si mali pripraviť dostatok cesnaku a zjesť v predvečer Lucie, aby ochraňoval všetkých členov rodiny pred zlými silami. V tento deň sa nesmelo vpustiť cudziu ženu do domu, tiež sa nesmelo nič dávať ani požičiavať. Najznámejším zvykom na sviatok svätej Lucie je chodenie bosoriek zahalených v bielych plachtách po chalupách, ktorých úlohou bolo vyhnať z gazdovských domov a dvorov strašidlá, zlých duchov, temné sily, choroby a trápenia.
Aj mládenci mali svoje povinnosti v tento deň. Návšteva Lucií v chalupách bola pre nich výzvou, aby zistili, ktorá z dievčat v dedine je bosorka. Potrebovali k tomu vlastnoručne zhotovený drevený stolček. S jeho výrobou museli začať práve večer na sviatok svätej Lucie a potom každý deň niečo pridať tak, aby bol stolček hotový na Štedrý deň. Keď sa mládenec na polnočnej omši postavil na stolček, uvidel všetky miestne bosorky a strigy ako sedia obrátené chrbtom k oltáru. Zvyk sa nepáčil dievčatám sediacim s rodičmi v kostolných laviciach. Ťažko sa im zisťovalo, či je ich milý na polnočnej omši. Keď sa obzreli, museli mládenca po omši dolapiť, aby ich neprezradil. Ten ale za seba sypal hrach alebo mak, ktorý museli dievčatá zbierať a to ich tak zdržalo, že im milý utiekol aj s tajomstvom.
A samozrejme ľúbostné čary nesmeli chýbať ani v tento deň. Jedna z tradícií sa zachovala dodnes. Dievčatá zrelé na vydaj v tento deň napísali na 12 papierikov mená možných ženíchov, ceduľky poskladali a zalepili. Potom každý deň až do štedrej večere jeden papierik vytiahli spod taniera, hodili do ohňa alebo roztrhali na márne kúsky. Na Štedrý deň po večeri rozlepili posledný papierik a tak sa dozvedeli meno toho pravého. Či bolo na ceduľkách naozaj dvanásť mien mládencov, alebo na všetkých iba jedno toho najvytúženejšieho, to vraj vedela iba svätá Lucia a tá, ktorá ich tam napísala.
