V sobotu 12. júna sa na území Slovenskej republiky uskutočnia voľby do Národnej rady SR. O 150 poslaneckých miest sa pôvodne uchádzalo 2 397 kandidátov z 18 politických strán, hnutí a koalícií. Keďže viacerí kandidáti na poslancov sa medzičasom vzdali svojej kandidatúry alebo ich kandidatúru stiahli vlastné politické subjekty, skutočný počet uchádzačov je nižší.
Tie politické strany a koalície, ktoré získajú najvyšší počet hlasov (a tým aj najvyšší počet poslaneckých mandátov) a budú vedieť sa dohodnúť, vytvoria novú slovenskú vládu, ktorá nám bude vládnuť ďalšie štyri roky.
Keďže sa nachádzame v období krátko pred voľbami, určite už každý volič dostal oznámenie o mieste a konaní volieb do Národnej rady SR, ako aj zoznam zaregistrovaných kandidátov pre tieto voľby. Súčasťou tohto oznámenia, ktoré príslušná obec (mesto) mala zaslať najneskôr 25 dní pred začiatkom volieb, je aj informácia pre voliča ako má postupovať po vstupe do volebnej miestnosti.
Apropo, volebné miestnosti. Tie sa otvoria v sobotu 12. júna o 7. hodine. Metodické pokyny, (ktoré v zmysle zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady v znení neskorších predpisov, po dohode s ministerstvom vnútra vydal Štatistický úrad SR) však umožňujú otvoriť volebnú miestnosť aj skôr, maximálne však o dve hodiny, pokiaľ to umožňujú miestne podmienky. Právomoc rozhodnúť o tom má starosta obce (primátor mesta) a v prípade Bratislavy a Košíc starosta miestnej časti. Občan môže využiť svoje právo hlasovať do 22. hodiny, kedy sa volebné miestnosti musia uzavrieť. Po tejto hodine môžu hlasovať už len tí voliči, ktorí sa ešte budú nachádzať vo volebnej miestnosti alebo budú pred jej dverami. Po odvolení všetkých voličov sa volebná miestnosť uzavrie a predseda volebnej okrskovej komisie vyhlási hlasovanie za skončené. Volebná komisia potom môže pristúpiť k otvoreniu volebných schránok a k začatiu spočítavania hlasov pre jednotlivé politické subjekty a konkrétnych kandidátov na poslancov, čomu sa však v tomto príspevku nebudeme venovať.
Vo výnimočných prípadoch však môžu nastať také okolnosti, ktoré znemožňujú začať hlasovanie v stanovenom termíne, resp. v ňom pokračovať, prípadne ho v zmysle zákona ukončiť. Za príkladmi nemusíme ísť ďaleko, ak by sa napríklad minulotýždňová povodňová kalamita konala tento piatok alebo sobotu, táto krajná možnosť by sa určite zmenila na realitu na mnohých miestach našej republiky. V takýchto špecifických prípadoch môže okrsková volebná komisia odročiť začatie hlasovania na neskoršiu hodinu alebo predĺžiť čas hlasovania. Celková dĺžka doby možnosti hlasovať však nesmie byť týmto opatrením skrátená. Okrsková volebná komisia musí o takomto opatrení vyrozumieť voličov „spôsobom v mieste obvyklým“, ktorým je zvyčajne vyvesený písomný oznam pred vstupom do volebnej miestnosti. Pokiaľ ide o Bardejov pre tieto voľby bolo vytvorených 29 volebných okrskov, teda aj 29 volebných miestností, z toho 23 sa nachádza v samotnom meste a 6 v jeho miestnych častiach (Bardejovské Kúpele, Bardejovská Nová Ves, Bardejovská Zábava, Dlhá Lúka, Mihaľov a Poštárka).
Pravidlá, podľa ktorých občan vykonáva svoje volebné právo sa od roku 1990 v zásade nemenia. Pri každých voľbách (parlamentných, komunálnych, prezidentských, krajských či iných) právo voliť a byť volený však získavajú stále nové a nové ročníky, časom až generácie prvovoličov, ktorí sa doteraz nemohli na voľbách zúčastniť alebo iba ako súčasť sprievodu svojich rodičov. Preto určite nebude na škodu či už pre nich alebo pre tých, ktorí už majú zopár volieb absolvovali, keď si teraz zopakujeme základné pravidlá volebného aktu.
Kto sa môže na parlamentných voľbách zúčastniť ako volič?
V prvom rade sú to občania Slovenskej republiky, ktorí najneskôr v deň konania volieb dovŕšia 18. rok svojho veku. Vo verejnosti sa niekedy pojem „občianstvo“ zamieňa s termínom „národnosť“, čo nie je to isté. Voliť a byť zvolený do Národnej rady SR môže napríklad Afgánec, ktorému bolo udelené občianstvo Slovenskej republiky, ale nemôže Slovák, resp. príslušník inej národnosti s koreňmi na Slovensku, ktorý je štátnym občanom inej než Slovenskej republiky (Kanada, USA, Česko, Veľká Británia, atď.). Slovenské občianstvo a dosiahnutý 18. rok života sú základnými podmienkami nato, aby mohol byť občan považovaný v týchto voľbách za voliča.
Po splnení tejto podmienky sa hlasovania môže zúčastniť volič, ktorý:
1. je zapísaný v zozname voličov podľa príslušného volebného okrsku a po príchode do volebnej miestnosti predloží svoj občiansky preukaz,
2. predloží voličský preukaz spolu s občianskym preukazom,
3. v deň volieb sa dostaví do príslušnej volebnej miestnosti podľa miesta trvalého pobytu a nie je zapísaný v zozname voličov,
4. predloží rozhodnutie súdu o vykonaní opravy alebo doplnení zoznamu voličov príslušného volebného okrsku.
Ako prebieha hlasovanie
Po príchode do volebnej miestnosti, ktorá zodpovedá adrese jeho trvalého pobytu (okrem vyššie uvedených výnimiek), musí volič preukázať svoju totožnosť predložením občianskeho preukazu a prípadne aj predložením voličského preukazu, ak mu bol na jeho vyžiadanie vydaný. Po potvrdení svojej identity, dostane hlasovacie lístky všetkých kandidujúcich politických subjektov (pre tieto voľby ich bude 18) a jednu prázdnu obálku, ktorá je opatrená odtlačkom úradnej pečiatky obce (v našom prípade Mesta Bardejov).
Po obdržaní hlasovacích lístkov a obálky sa musí (to je zásadná podmienka) odobrať do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov, ľudovo povedané za „plentu“. Voličovi, ktorý odmietne odísť do tohto priestoru, okrsková volebná komisia neumožní hlasovať!
Ďalšou veľmi dôležitou podmienkou pre to, aby volebný akt prebehol v poriadku je tá, že každý volič hlasuje osobne, keďže zastúpenie na hlasovaní inou osobou sa nepripúšťa. V osobitnom priestore určenom na úpravu hlasovacích lístkov preto nesmie byť súčasne s voličom žiadna iná osoba. Metodické pokyny volebného zákona však pripúšťajú výnimku. Tá platí pre voliča, ktorý kvôli svojmu zdravotnému stavu nedokáže sám upraviť hlasovací lístok, prípadne keď nemôže čítať alebo písať. Vtedy má právo, aby do tohto osobitného priestoru mohol spolu s ním vstúpiť iný volič, (nie však člen volebnej komisie), ktorý podľa jeho pokynov upraví hlasovací lístok a takto upravený potom vložil do obálky. Z praxe však poznáme aj také situácie, že do voličských miestností často vstupujú celé rodiny s neplnoletými „ratolesťami“, s ktorými následne aj odchádzajú do hlasovacieho priestoru. To sa samozrejme nepovažuje sa za porušenie zákona, skôr je to milým spestrením volebného dňa nielen pre členov komisie, ale aj pre samotné deti.
Pri úprave hlasovacích lístkov je veľmi dôležité, aby volič vložil do obálky len jeden lístok, pretože ak by omylom vložil viac lístkov s kandidátmi rôznych politických strán, takýto voličský hlas by sa musel považovať za neplatný. Ak sa rozhodne uprednostniť niektorého z konkrétnych kandidátov v rámci ním vybranej politickej strany, môže zakrúžkovať jeho poradové číslo. Takýto prednostný hlas však môže udeliť maximálne štyrom kandidátom. V prípade, že zakrúžkuje viac než štyroch kandidátov, jeho „hlas“ pre stranu zostáva v platnosti, avšak prednostné hlasovanie pre sa tým anuluje.
Po tejto úprave volič vloží hlasovací lístok do obálky, ktorú zalepí a následne vhodí do „volebnej urny“. Tá sa nachádza na viditeľnom mieste v strede volebnej miestnosti. Podobne ako v prípade úpravy hlasovacieho lístka, aj tu môže nastať situácia, že volič zo zdravotných dôvodov nemôže osobne vložiť obálku do volebnej schránky. V takomto prípade je voličovi dovolené, aby požiadal iného voliča (opäť platí, že ním nesmie byť člen okrskovej volebnej komisie), ktorý v jeho prítomnosti vloží obálku do volebnej schránky.
Špecifická situácia nastáva pri tých voličoch, ktorí sa vôbec nemôžu dostaviť do volebnej miestnosti, pričom majú záujem zúčastniť sa na voľbách. Vtedy môže volič požiadať okrskovú volebnú komisiu o vykonanie hlasovania do prenosnej volebnej schránky, ktorá je v podstate zmenšenou verziou „veľkej“ volebnej urny. Malá hlasovacia schránka musí zostať až do ukončenia hlasovania zapečatená aj keby v nej bola iba jedna obálka. Schránka sa otvorí až po uzavretí volebnej miestnosti spolu s „veľkou“ volebnou schránkou, ktorá je vo volebnej miestnosti.
Keď sa volič vráti domov, potom už len s väčším či menším napätím čaká (pri televízore, rozhlasovom prijímači alebo na internete) ako dopadli tí kandidáti, ktorí si získali jeho dôveru a ktorým sa rozhodol odovzdať svoj hlas. Aj keď predbežné výsledky volieb bývajú známe už hodinu - dve po polnoci, definitívnu bodku za nimi dá až ich oficiálne vyhlásenie Ústrednou volebnou komisiou, ktorá ich zvyčajne zverejňuje v nedeľu okolo 10. hodiny, resp. pred obedom.
Tento príspevok bol pripravený podľa aktuálneho „Metodického pokynu na spracovanie výsledkov hlasovania vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky“, ktorý vydal Štatistický úrad SR a „Pokynu pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky“, ktorý vydalo Ministerstvo vnútra SR.
