Športová hala Mier bude túto sobotu (15.mája) patriť všetkým bardejovským mamám, mamkám i mamičkám. A prečo práve im? Pretože práve v tento deň sa v hale uskutoční zábavno-kultúrny program, ktorým si pripomenieme „Deň matiek“. Aj keď tomuto sviatku je v spoločenskom kalendári každoročne venovaná druhá májová nedeľa, posun jeho pripomenutia na túto sobotu určite nebude nikomu prekážať, pretože viac než dátum je dôležitejší jeho obsah a zmysel.
Načo sa teda môžu diváci tešiť? Mesto Bardejov prostredníctvom oddelenia kultúry pre nich pripravilo vystúpenie Poddukelského umeleckého ľudového súboru z Prešova, ktorý je verejnosti viac známy pod skratkou PUĽS. Prešovský PUĽS sa u nás predstaví programom „Očarení pohľadom“, ktorý patrí k najúspešnejším naštudovaní tohto popredného profesionálneho umeleckého telesa za uplynulé roky. Viac prezrádzať nebudeme, hádam len to, že v ňom určite nebudú chýbať ľudové tance, spevy a hudba z rôznych regiónov východného Slovenska a možno aj mimo neho.
K dobrej atmosfére neskorého popoludnia verme že prispeje aj ďalší účinkujúci, ktorým je ľudový rozprávač Jožko Jožka z Hanušoviec nad Topľou. Začiatok podujatia, nad ktorým záštitu prevzal primátor mesta Boris Hanuščak, je o 18. 00. hod. Vstup je bezplatný.
Pre milovníkov klasickej hudby s nádychom dávnych čias je vo večerných hodinách pripravený koncert Krakovskej hudobnej skupiny historických nástrojov Risonanza, ktorý sa pod názvom „Pastorále“ uskutoční v Bazilike sv. Egídia. Začiatok koncertu je o 20. 00. hod., vstupné je dobrovoľné.
Niečo z histórie sviatku Dňa matiek. Ako, kedy a kde vznikla myšlienka jeho slávenia a kto sa o to najviac zaslúžil?
Pokiaľ ide o pôvod a históriu sviatku, ak opomenieme staroveké pohanské oslavy ženy ako darkyne života a bohyne, tak počiatok „Dňa matiek“ možno vystopovať v 16. storočí na Britských ostrovoch. Na štvrtú nedeľu trvania Veľkonočného pôstu (v anglickom prostredí nazývanom Lent) sa mohlo služobníctvo, ktoré tvorili najmä neplnoleté dievčatá a chlapci, vrátiť domov k svojím matkám a stráviť s nimi tzv. Nedeľu matiek (Mothering Sunday).
S prvým návrhom na ustanovenie sviatku Dňa matiek prišla v roku 1870 Julia Wardová - Howeová, ktorá ho chcela koncipovať ako deň mieru. Jej iniciatíva bola reakciou na Americkú občiansku vojnu (1861 - 1865) a na vojnu medzi Francúzskom a Pruskom (1870 - 1871). Do širšieho povedomia sa myšlienka ustanovenia Dňa matiek dostala na prelome 19. a 20. storočia, vďaka Američanke Ann Mary Reevesovej - Jarvisovej, matke jedenástich detí z Philadeplhie, ktorá sa veľmi angažovala za práva žien a najmä matiek. Potom ako v roku 1905 zomrela, v jej úsilí pokračovala dcéra Anna aj s pomocou významného obchodníka, a spoločensky váženého človeka Johna Wanamakera.
Pri príležitosti pietnej spomienky na svoju matku (v roku 1907) venovala každej žene vo farnosti sv. Andreja v Graftone v Západnej Virgínii 500 bielych klinčekov, ktoré boli obľúbenými kvetmi jej mamy. O rok neskôr (10. mája 1908) bola v kostole tejto farnosti odslúžená zvláštna pobožnosť, ktorú vykonal miestny metodistický pastor. Na žiadosť Anny Jarvisovej bola táto spomienková slávnosť venovaná nielen jej zosnulej matke, ale aj všetkým matkám na celom svete. Tento deň sa tak považuje za oficiálny začiatok širokej občianskej kampane, ktorej cieľom bolo vyhlásiť Deň matiek za celoamerický národný sviatok.
Myšlienku Anny Jarvisovej si začali postupne osvojovať jednotlivé členské štáty Severoamerickej únie (USA), až napokon prišiel 8.máj 1914, kedy Kongres USA prijal (a prezident Wilson neskôr podpísal) zákon, ktorým ustanovil druhú májovú nedeľu za celonárodný „Deň matiek“ (Mother´s Day) ako dňa verejného vyjadrenia lásky a úcty k matkám. Podľa tradície, ktorá sa časom v krajine vypestovala, americké mamy v túto nedeľu nepracujú (alebo aspoň by nemali pracovať), nevaria a neupratujú. O všetko sa majú postarať ich deti, ktorých povinnosťou je svoje mamičky aj obsluhovať. Dospelé deti zase zvyknú posielať na tento deň svojím matkám pozdravy a blahoželania. Niektorí ľudia si na znak úcty k svojím mamám pripínajú na oblečenie kvety, červenými sa zdobia tí, ktorým žijú ich mamy, bielou takí, ktorým už zomreli.
(O tom, že životné osudy ľudí, ktorí priniesli ľudstvu niečo pekné a hodnotné nie sú vždy veselé svedčí aj osobný príbeh Anny Jarvisovej. Napriek tomu, že ona bola hlavnou iniciátorkou uzákonenia sviatku všetkých mám, život jej nedoprial mať vlastnú rodinu, navyše svoju pozemskú púť zavŕšila v roku 1948 úplne opustená a bez peňazí v „starobinci“ vo West Chestri v Pennsylvánii. Jej telesné pozostatky následne spopolnili. Urna s popolom bola potom uložená na cintoríne West Laurel Hill v malom pennsylvánskom mestečku Bala Cynwyd.)
Do bývalého Československa sa myšlienka oslavovať Deň matiek dostala s našimi krajanmi, ktorí prichádzali zo Zámoria, ale aj prostredníctvom rôznych spolkov, ktoré túto ideu propagovali (Československá ochrana matiek, Červený kríž, sokolské hnutie, cirkví, a podobne). Na zavedenie sviatku Dňa matiek sa najviac zaslúžila Alice Masaryková (dcéra prvého československého prezidenta Tomáša G. Masaryka), ktorá bola predsedníčkou Československého červeného kríža. Po druhej svetovej vojne nastalo dlhšie obdobie kedy sa tento sviatok u nás nepripomínal. K jeho znovuoživeniu došlo až po roku 1989, kedy sa ku sviatku „Dňa matiek“ opätovné prihlásila aj Československá republika. V obnovenej tradícii sviatku úcty k nositeľkám materstva a k rodine, ktorým Deň matiek vo svojej podstate je, už takmer dve desaťročia pokračuje aj Slovenská republika. Je už len na nás a na celej spoločnosti, aby sme myšlienky tohto sviatku rozvíjali v každodennom živote a vo všetkých jeho oblastiach, čo je však už téma pre iné fóra a príspevky...
Pri príprave tohto príspevku boli použité informácie zo stránok: www.wikipedia.org, www.kalendar.sk a www.alinka.sk.
