Kvetnou nedeľou (28. 3.) sme vstúpili do Veľkého týždňa, ktorý vyvrcholí najväčším kresťanským sviatkom roka - sviatkom Veľkej noci. Týmto sviatkom si kresťania na celom svete už takmer dve tisícročia pripomínajú umučenie a slávia Vzkriesenie Božieho Syna - Ježiša Krista. To, že veľkonočné sviatky sú jadrom kresťanskej vierouky potvrdzujú aj slová svätého apoštola Pavla, ktorý vo svojom 1. liste Korinťanom napísal:
Viera v zmŕtvychvstalého Krista by mala byť ústredným bodom viery každého kresťana, bez ohľadu na jeho konfesionálnu príslušnosť. Bez tejto viery, (ktorá sa môže ale aj nemusí opierať o rozumové poznanie) jednoducho nemožno byť kresťanom, pretože Kristus svojím zmŕtvychvstaním dosvedčil, že je naozaj Všemohúcim Bohom. Preto všetko čo robil, hovoril a učil je pravdou, ktorú majú kresťania spoznať a prijať, a podľa ktorej by sa mali snažiť aj žiť.
Ďalší význam tohto sviatku spočíva v tom, že Ježiš Kristus svojou smrťou a následným vzkriesením premohol smrť, čím dal svojím nasledovníkom nádej, ba priam istotu, že ani človek svojou telesnou smrťou definitívne nekončí vlastnú existenciu. Telesná smrť človeka nie je jeho koncom, ale začiatkom k novému životu. Tento život dosiahne kresťan vtedy, keď pomocou Krista vstane z hrobu tak ako aj Kristus vstal z mŕtvych.
Sviatok Veľkej noci má v rôznych jazykoch rôzne pomenovania. Okrem názvu Veľká noc, ktorý poznáme na Slovensku, Česku či Poľsku (Velikonoce, Wielka noc), sa používa pomenovanie Voskresenije - Vzkriesenie (Rusko), Vaskrs (Srbsko), ale aj Vjalikdzeň, Velikdeň (Veľký deň), ktoré je bežné v Bielorusku, Bulharsku či v rusínskych regiónoch východného Slovenska.
Azda najznámejším a celosvetovo najrozšírenejším názvom sviatkov Veľkej noci je názov Pascha, ktorý pochádza z hebrejského slova pesach, čo znamená prechod.
Ak sa chceme dopátrať po význame výrazu „pesach" musíme zájsť do čias, kedy Izraeliti (Židia) žili v Egypte ako vazalský národ tamojších faraónov. Boh však poslal Židom vodcu - Mojžiša, aby ich vyviedol z egyptského otroctva. Počas úteku z krajiny Mojžiš s Božou pomocou zázračným spôsobom previedol národ cez Červené more, ktoré sa stalo pre Izraelitov záchranou a pre faraóna a jeho vojsko záhubou. To bol ten prechod - pesach, ktorý si potom Židia z pokolenia na pokolenie pripomínali práve počas sviatkov Veľkej noci, keďže aj samotný útek z Egypta sa uskutočnil v noci.
A práve počas židovskej paschy sa odohrali v Jeruzaleme udalosti Veľkého týždňa, ktorý zavŕšilo zázračné vzkriesenie Ježiša Krista. Pre apoštolov a prvých kresťanov sa Pascha stala symbolom iného prechodu než aký poznali Židia v starozákonných časoch. Teraz už nešlo o prechod cez Červené more, ale o prechod Ježiša Krista zo života do smrti, a naopak.
Časom sa však objavili nejasnosti, kedy je správne sláviť kresťanskú paschu, túto kresťanskú Veľkú noc? Situáciu vyriešil 1. Všeobecný snem v Nicei (325 po Kr.), ktorý ustanovil pre slávenie Veľkej noci (Paschy) pevné pravidlá. Sviatok Veľkej noci sa má sláviť v prvú nedeľu, ktorá nasleduje po splne mesiaca po jarnej rovnodennosti. V praxi to znamená, že sviatok môže pripadnúť na niektorú z nedieľ medzi 22. marcom a 25. aprílom. Iný dátum (skorší alebo neskorší) nepripadá do úvahy. Ďalším pravidlom, na ktorom sa uzniesli cirkevní otcovia, bolo to, že ak by na ten istý deň pripadla židovská Veľká noc, kresťanská Veľká noc sa prenáša na ďalšiu nedeľu.
Na tohtoročné veľkonočné sviatky sa intenzívne pripravujú aj kresťania v Bardejove, ktorý je známy ako multikultúrne mesto. V Bardejove už po stáročia (až na ojedinelé výnimky v minulosti) žili v tolerancii a porozumení obyvatelia viacerých vierovyznaní a národností. V súčasnosti tvoria väčšinu Bardejovčanov veriaci rímskokatolíckeho, gréckokatolíckeho, evanjelického, a. v. a pravoslávneho vierovyznania, ku ktorým sa pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2001 spolu prihlásilo 30 568 obyvateľov mesta (92%).
V rímskokatolíckej cirkvi sa Veľký týždeň začína Kvetnou nedeľou alebo Nedeľou utrpenia Pána, ktorou si veriaci pripomínajú triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema. V tento deň sa u nás svätia bahniatka, inde palmové alebo olivové ratolesti, preto sa táto nedeľa nazýva aj Palmová.
Najväčšia pozornosť počas tohto týždňa sa sústreďuje na obdobie od Zeleného štvrtka do Veľkonočnej nedele, ktoré sa nazýva sviatočné trojdnie (triduum). Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie sviatosti eucharistie a sviatosti kňažstva. Na Zelený štvrtok predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňažstva slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz. Táto svätá omša sa nazýva Missa Chrismatis. Počas nich sa posväcujú tri druhý oleja: krizma, olej katechumenov a olej chorých.
Večerná svätá omša sa slúži na pamiatku ustanovenia sviatosti oltárnej, ktorá je známa obradom umývania nôh dvanástim mužom. Ten pochádza z čias sv. Gregora Veľkého, ktorý denne hostil dvanásť žobrákov. Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony na znak spoluúčasti s Kristovým utrpením. Zvuk zvonov sa opätovne ozve až na slávnostnú Glóriu. Dovtedy sa miesto nich používajú rapkáče. Po skončení svätej omše si veriaci pripomínajú Ježiša Krista ako bdie v Getsemanskej záhrade v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Pán zostáva v záhrade celkom sám. Túto udalosť symbolizuje otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté večné svetlo pred ním, obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich.
Na Veľký Piatok si veriaci pripomínajú utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. Namiesto svätej omše sa koná liturgia umučenia Pána. Veriaci sa postia od mäsitých pokrmov. Do sýtosti sa môžu najesť len raz za deň. Tento deň je osobitne zasvätený spomienke na Ježišove utrpenie a mučenícku smrť na kríži.
Obrady Bielej soboty sa konajú po západe slnka v rámci Veľkonočnej vigílie. Oslava Kristovho zmŕtvychvstania sa začína večer (pôvodne to bolo v noci), kedy sa začínala aj židovská Pascha, pred začatím ktorej bol Ježiš Kristus ukrižovaný. Samotná liturgia veľkonočnej vigílie sa začína zapaľovaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece - paškálu. Tá je stredobodom veľkonočnej slávnosti. Po slovách „Kristus, svetlo sveta - Bohu vďaka" si veriaci od nej zapaľujú sviece, ktoré si sebou priniesli. Kríž vyrytý do sviece je znakom smrti, päť otvorov so vsadenými zrnkami tymiánu symbolizuje Kristove rany a grécke písmená alfa (A) a omega (Ω) s letopočtom daného roka hovoria, že Kristus je Pán času i večnosti, je začiatkom (alfou) i koncom (omegou) všetkého.
Špecifikom kultúrnych tradícií rímskokatolíckych veriacich na východnom Slovensku je sobotňajšie popoludňajšie svätenie veľkonočných jedál, ktoré si vo vyzdobených košíkoch prinášajú veriaci do kostolov zo svojich domovov. Svätenie jedál sa vykonáva na záver osobitnej pobožnosti.
Veľkonočnou nedeľou sa začína tzv. Veľkonočná oktáva, ktorý je výnimočným týždňom liturgického roka, keďže sa začína nedeľou Zmŕtvychvstalého Pána a končí o osem dní neskôr (preto oktáva) na druhú veľkonočnú nedeľu, ktorá sa nazýva aj Bielou. Každý z týchto dní je z liturgického hľadiska nedeľou, čo znamená, že slávnostný deň vzkriesenia Ježiša Krista trvá osem bežných dní, pričom číslo osem je zároveň symbolom nového počiatku.
Aj pre veriacich gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa Veľký týždeň začína Kvetnou nedeľou. Keďže liturgické obrady oboch cirkví, ktoré patria do východnej konštantinopolskej tradície (nazývanej aj ako byzantskou), ako také sú si veľmi podobné, v mnohých aspektoch totožné, preto sa osobitne pristavíme pri cirkvi gréckokatolíckej, ktorá má v Bardejove druhé najpočetnejšie zastúpenie svojich veriacich. Najväčšou odlišnosťou medzi oboma cirkvami je časový rozdiel slávenia sviatkov Veľkej noci, ktorý je spôsobený nielen tým, že pravoslávna cirkev sa riadi juliánskym kalendárom (na rozdiel od gréckokatolíckej, ktorá prešla na gregoriánsky kalendár), ale aj odlišným cyklom výpočtu veľkonočných sviatkov. Preto je v niektorých rokoch rozdiel v slávení sviatkov Veľkej noci takmer mesiac, inokedy len týždeň, no môže nastať aj taká situácia, že pri oboch výpočtoch vyjde termín slávenia sviatkov na rovnaký dátum. To je aj prípad tohto roka, kedy pravoslávni veriaci oslávia Paschu v rovnakom termíne ako aj veriaci ostatných kresťanských cirkví.
Čo sa týka gréckokatolíckych (a ako sme už vyššie uviedli aj pravoslávnych) veriacich, po pondelku až strede Veľkého týždňa, ktoré sú prípravou na najdôležitejšie dni sviatkov, sa pozornosť sústreďuje na Veľký štvrtok. V tento deň veriaci prežívajú dve udalosti z Ježišovho života: tajomnú (poslednú) večeru s učeníkmi a Judášovu zradu. Na dopoludňajšej svätej liturgii v prešovskej katedrále gr.-kat. vladyka počas čítania umýva nohy dvanástim kňazom. Okrem toho sa posväcuje vonný olej (myro) a antiminis, čo je ľanový alebo hodvábny obrus s vyobrazením Ježiša Krista v hrobe s relikviami svätých a podpisom biskupa, ktorý sa kladie na oltár. Bez neho sa nemôže vykonávať eucharistia pri slávení svätej liturgie. Veľký štvrtok je vlastne skutočným sviatkom Božieho tela (eucharistie).
V podvečer sa veriaci zúčastňujú na večierni s liturgiou svätého Bazila (Vasilija) Veľkého, súčasťou ktorej je čítanie „Strastí". Toto čítanie je vlastne utierňou Veľkého piatku, preto sa v niektorých farnostiach koná v piatok ráno. Počas čítania strastí sa prednesie 12 evanjelií o utrpení a smrti Ježiša Krista.
Na Veľký piatok sa neslúži svätá liturgia. Namiesto nej sa slúžia „Cárske časy" (Kráľovské hodinky). Celkove sa slávia štyri „časy" (prvý, tretí, šiesty a deviaty plus obednica). Každý čas (hodinka) obsahuje dva vybrané žalmy, ktoré sa prorocky vzťahujú na utrpenie Ježiša Krista (spolu s jedným bežným žalmom), stichiry, jedno čítanie zo Starej zmluvy, jedno čítanie z apoštola a jedno čítanie zo všetkých štyroch evanjelií o utrpení. Cárskymi (kráľovskými) sa tieto hodinky nazývajú preto, lebo na tieto hodiny (časy) chodil vždy aj konštantinopolský cisár, a pravdepodobne aj preto, lebo sú obsahovo bohatšie ako bežná modlitba hodiniek z časoslova.
V podvečer sa slúži večiereň s uložením „plaščanice" do hrobu. „Plaščanica" je obdĺžnikové plátno s vyobrazením Ježiša Krista v hrobe alebo je na nej znázornená celá scéna jeho sňatia z kríža a uloženia tela do hrobu. Okolo tohto vyobrazenia je napísaný text ústredného tropára (hymnu) Veľkého piatku, ktorý je zvyčajne v cirkevnoslovanskom alebo gréckom jazyku „Blahoobraznyj Josif..." (Ctihodný Jozef...). Text sa vzťahuje na tú pasáž z evanjelia, ktorá hovorí o Jozefovi z Arimateje. Ten po Ježišovom ukrižovaní poprosil Piláta o vydanie jeho tela, aby ho mohli dôstojne pochovať. Plaščanica tak symbolizuje plátno, do ktorého bolo zavinuté telo Ježiša Krista.
Na konci večierne sa koná obchod okolo chrámu s plaščanicou. Na čele sprievodu kráča kňaz, ktorý rukami drží plaščanicu nad svojou hlavou a nad plecami. Tento obchod duchovenstva a veriacich predstavuje pohrebný sprievod. Procesia sa končí v chráme uložením Ježišovho tela „do hrobu". Plaščanica teraz už nesymbolizuje len plátno do ktorého bolo telo zavinuté, ale aj samotného Ježiša Krista. Po ukončení obradu sa veriaci prichádzajú pomodliť k Ježišovmu hrobu a počas celej alebo aspoň časti tejto noci držia pri ňom (podľa rozpisu) stráž.
V tento deň je veľmi prísny pôst od jedla aj od eucharistie. Je to preto, lebo tak ako Ježiš Kristus na kríži pociťoval odlúčenie od otca a poníženie od ľudí, tak aj veriaci sú v tento deň odlúčení od prijatia jeho tela a krvi.
Ráno na Veľkú sobotu (niekde už v piatok večer) sa slávi Jeruzalemská utiereň, ktorá má štruktúru pohrebného obradu. Pripomína aj balzamovanie Ježišovho tela. Jej hlavnou myšlienkou je, že Kristus svojou smrťou porazil smrť a ešte pred svojím vzkriesením zostúpil do podsvetia aby ju, ktorá mu vládla, zničil.
V sobotu poobede sa slúži večiereň s liturgiou sv. Bazila (Vasiľa) Veľkého s 15 čítaniami zo Starej zmluvy. Táto liturgia bola v dávnej minulosti krstnou liturgiou, kedy sa počas čítaní krstilo. Krst sa konal zásadne mimo chrámu, v osobitnej budove, tzv. baptistériu. Obrad krstu je spojený s Paschou, pretože v ňom veriaci prijíma Kristovo utrpenie a vzkriesenie. Krstom sa človek zároveň stáva Kristovým dieťaťom. Táto liturgia bola kedysi súčasťou celonočného bdenia na Paschu, kedy sa prečítali kompletné Skutky apoštolov. Počas nej sa kňazi prezliekajú zo smútočných tmavočervených rúch (riz) do bielych, rovnako sa mení aj farba prestolných plachiet a ostatnej výzdoby z tmavočervenej (bordovej) do farby bielej (svetlej).Vyzliekanie sa zo smútočného (pôstneho) rúcha do radostného už v sobotu poobede (po západe slnka) symbolizuje, že aj Ježiš Kristus vstal z mŕtvych potichu a nenápadne, a to ešte skôr než ku jeho hrobu skoro ráno prišli dobré ženy, aby pomazali jeho telo.
V nedeľu Paschy ešte za tmy (okolo 3. alebo 4. hod.) prichádzajú veriaci na slávnostnú utiereň. Dokonca aj chrám je na začiatku utierne ponorený takmer do úplnej tmy. Kostol (cerkov) vtedy symbolizuje hrob, pričom aj veriaci vychádzajú z chrámu von ešte do tmy. So zapálenými sviecami v rukách a za slávnostného spevu potom v sprievode na čele s kňazom obchádzajú chrám, aby sa napokon vrátili pred jeho zatvorené dvere. Potom kňaz zaspieva radostný tropár „Christos voskrese iz mertvych..." (Kristus vstal z mŕtvych), ktorý sa ešte mnohokrát zopakuje nielen v ten deň, ale aj počas nasledujúceho 40-dňového poveľkonočného obdobia (tzv. Poprazdenstva) až do Pánovho Nanebovstúpenia. Dokonca aj každodenný pozdrav veriacich a kňazov nie je počas týchto 40 dní „Sláva Isusu Christu - Sláva i vo viky" (Sláva Ježišovi Kristovi - Sláva i na veky), ale „Christos voskrese - Vo istinu voskrese" (Kristus vstal z mŕtvych - Naozaj vstal).
Po utierni (niekde po svätej liturgii) nasleduje posvätenie veľkonočných košíkov (pasok) so sviatočnými pokrmami. Keď je priaznivé počasie svätenie jedál sa koná vonku okolo chrámu, pri nepriaznivom počasí v jeho vnútri. Tieto pokrmy sú znakom Božej dobroty a štedrosti. Zároveň sú zdôraznením toho, že radostná hostina nie je nejakou svetskou oslavou, ale duchovnou slávnosťou. Medzi tieto sviatočné pokrmy patria vajíčka, šunka, veľkonočný koláč (pascha), syr, klobása, slanina a ďalšie pochutiny podľa miestnych zvyklostí a tradícií.
Po utierni nasleduje liturgia sv. Jána Zlatoústeho. Pri nej sa číta evanjelium sv. Jána v niekoľkých (zvyčajne štyroch) jazykoch, čo má pripomínať, že radostná zvesť (evanjelium) má byť ohlasované všetkým národom bez rozdielu národností. Čítanie sa začína prvou kapitolou Jánovho evanjelia „Na počiatku bolo slovo..." ( V načaľi by slovo...), ktorého vrcholom a hlavným obsahom je vzkriesenie, ako počiatok a hlavná príčina blahozvesti.
Veľkonočnou nedeľou sa začína Svetlý týždeň, ktorý trvá až do nasledujúcej nedele, ktorá sa nazýva „Tomášovou nedeľou" alebo „Nedeľou Antipaschy". Počas Svetlého týždňa je každý deň ako nedeľa, utierne a večerne sa slúžia skoro rovnako ako v nedeľu Paschy. Aj počas jednotlivých dní Svetlého týždňa sa na liturgiách striedajú hlasy spevov tropárov a kondákov rovnakým spôsobom ako sa menia každú nedeľu v roku.
V evanjelickej cirkvi (tak ako vo väčšine kresťanských cirkví) patria veľkonočné sviatky k trom hlavným sviatkom pripomínajúcim a oslavujúcim dielo Svätej Trojice.
Veľkonočné obdobie vrcholí Tichým alebo Veľkým týždňom. Vstupnou bránou do tohto týždňa je vlastne už Kvetná nedeľa (6. pôstna nedeľa), kedy sa v kostoloch číta pašiový príbeh utrpenia a umučenia Pána Ježiša Krista podľa evanjelií. Čítajú ho členovia zboru. Bardejovskí veriaci si v niektorých rokoch pripravia dramatizované čítanie tohto príbehu, čo pomáha poslucháčom ešte hlbšie vnímať posolstvo pašiových udalostí.
Zelený štvrtok je dňom, ktorý pripomína ustanovenie sviatosti Večere Pánovej. V tento deň Pán Ježiš naposledy jedol veľkonočného baránka s učeníkmi. Pán Ježiš dal tomuto židovskému sviatku nový význam, keď o sebe samom vyhlásil, že On je Božím baránkom obetovaným na odpustenie hriechov. Túto výnimočnú udalosť si zvyknú veriaci pripomínať službami Božími na Zelený štvrtok večer, v rámci ktorých je prislúžená sviatosť Večere Pánovej.
Veľký piatok - deň utrpenia a ukrižovania Pána Ježiša sa v evanjelickej cirkvi svätí čítaním záverečnej časti pašiového príbehu. V ňom sú jednotlivé časti evanjeliovej správy doplnené nábožnými piesňami, ktoré sa viažu ku konkrétnym výjavom čítaného evanjelia.
Pôstne fialové oltárne rúcho môže na Veľký piatok nahradiť čierne, ktoré pripomína chvíľu Ježišovej smrti a pohrebu. V niektorých cirkevných zboroch zvyknú srdcia zvonov na Veľký piatok obviazať látkou, aby zvony nezvonili takým prenikavým ale iba tlmeným zvukom. Zvony sa potom nepoužívajú až do Veľkonočného rána, kedy znovu radostne zaznú na privítanie vzkrieseného Pána. Veľký piatok je pre evanjelických veriacich mimoriadne dôležitým sviatkom, lebo si počas neho pripomínajú, že aj za ch vykúpenie a možnosť žiť večný život v nebi zaplatil Pán Boh tým najcennejším, čo mal, nevinným umučením a smrťou svojho Syna - Pána Ježiša.
Biela sobota je dňom ticha a pokoja. Pripomína Ježišov odpočinok v hrobe. V domácnostiach sa nezvyknú robiť žiadne veľké práce, len najdôležitejšie prípravy na nedeľný sviatok Vzkriesenia.
Jedným z najdôležitejších sviatkov kresťanskej viery je Veľkonočná nedeľa. Ak sa pozrieme do knihy Skutkov apoštolských, vidíme, že všetky kázne v najskoršom období šírenia kresťanskej viery boli založené na zvesti, že ukrižovaný Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Táto správa patrí k najúžasnejším posolstvám kresťanskej viery. Prekonáva v človeku strach zo smrti, ale zároveň ho stavia do veľmi zodpovedného postavenia pred Pánom Bohom. Ak človek vie, že po smrti bude vzkriesený, potom si uvedomuje aj svoju zodpovednosť za život.
Radostná atmosféra Veľkej noci sa odráža v zmenenom slávnostnom poriadku služieb Božích. V úvode sa spieva slávnostná Glória, slávnostný žalm. V ten deň v kostole obvykle spieva spevácky zbor a číta sa pastiersky list biskupov.
Veľkonočný pondelok hovorí o šírení zvesti o vzkriesenom Kristovi. Na službách Božích sa čítajú a vykladajú príbehy ľudí, ktorí stretli vzkrieseného Krista a svedčili o tom ostatným. Tento sviatok je pre veriacich výzvou, aby správu o Ježišom vzkriesení šírili ďalej do sveta.
Čo dodať na záver? Aj keď spôsoby slávenia sviatkov Veľkej noci sú v každej cirkvi trochu iné, podstata zostáva rovnaká. Kresťanská Veľká noc je oslavou zmŕtvychvstalého Spasiteľa a jeho víťazstva nad smrťou.
Použité pramene a literatúra: Internet (wikipédia, www.grkat.nfo.sk, www.zoe.sk), MOZAIKA (Informačný týždenník Rímskokatolíckej farnosti sv. Egídia v Bardejove) č. 13/2010 (v tomto zmysle osobitne poďakovanie patrí p. Jozefovi Baranovičovi za dovolenie prebrať informácie z článku o Veľkom týždni), písomný materiál dp. Jána Velebíra, správcu evanjelickej farnosti v Bardejove, Cirkevnoslovansko-slovenský slovník (vydal Pravoslávny kňazský seminár Prešovskej univerzity v Prešove).
