Na trase 63. ročníka pretekov Okolo Slovenska sa nachádzajú štyri etapové mestá. Svoju premiéru na tejto pozícii zažije len Senica. Bardejov, Ružomberok a Hlohovec sa do dejín pretekov už stihli zapísať. V etapách, ktoré sú s nimi spojené nehrali dôležitú úlohu iba samotní cyklisti, ale aj poveternostné podmienky, terén a fanúšikovia.
Medzi víťazmi v Bardejove nájdeme aj Andreja Čmiľa
Najväčšie cyklistické podujatie na Slovensku odštartuje v Bardejove. Jedno z najbohatších slovenských miest z hľadiska histórie doposiaľ napísalo tri zaujímavé kapitoly aj v rámci Okolo Slovenska. Prvú zmienku o Bardejove nájdeme v roku 1969, presnejšie v tretej etape, ktorá merala 190 kilometrov. Štartovalo sa v ňom a hneď od začiatku cyklisti zvádzali veľkú bitku o účasť v úniku. Záujem dostať sa do neho mali aj jazdci Interu Bratislava, už v uličkách Bardejova ich bolo poriadne vidieť. Dôležitý moment sa odohral krátko po stúpaní Sorožka, v hromadnom páde skončil aj hrdina predchádzajúceho dňa. Oskar Zamagni si zlomil ruku a musel z podujatia odstúpiť. Nešťastný okamih akoby nakopol jeho dvoch tímových kolegov. Franco Magnani a ďalší Talian ešte pred Jelšavou, kde etapa končila, zaútočili a ušli. Pred nimi však krúžil Ladislav Biľo a táto trojica nakoniec prišla do cieľa ako prvá. Na úplnom konci si Biľo nechal rozbehnúť šprint súpermi, okolo ktorých preletel a zvíťazil.
Diváci v Bardejove boli ukrátení o dramatickú koncovku, možno aj preto o tri roky neskôr už ich mesto figurovalo ako cieľové. Druhá etapa v roku 1972 merala 184 kilometrov a priniesla ďalšiu radosť pre československú cyklistiku, ale opäť v nej bolo cítiť aj taliansku stopu. Mauro Landini sa dostal do čela a spolu so štvoricou súperov si dokázalo vytvoriť aj dvojminútový náskok pred pelotónom. Pätica mužov sa dlho vetrala v úniku a neboli ani ďaleko od možnosti získať etapu. Lenže pár kilometrov pred cieľom ich spolupráca prestala fungovať, Dušan Zeman myslel na najcennejšie tričko pre kolegu, ktoré bolo v tej chvíli ohrozené a prestal striedať. Onedlho už boli súčasťou balíka, ale na bardejovský štadión predsa prišli ako prví dvaja osamotení pretekári. Boli nimi Jiří Konečný a Jaromír Fridrich, ktorí využili menšie poľavenie jazdcov Interu Bratislava a skúsili zaútočiť. Ich odvážny ťah im priniesol veľký úspech. Konečný potom na štadióne ukázal svoju silu a súpera zdolal o niekoľko metrov.
Naposledy preteky navštívili Bardejov v roku 1987 a v ňom a jeho okolí prebehli až tri etapy. Prvú poznačil hustý dážď, na ktorý doplatili viacerí favoriti, aj Andrej Vedernikov. Finišovalo sa na mokrých kockách, kde sa cyklisti kĺzali ako na ľade. Najlepšiu techniku mal Jiří Trávníček, ktorý nakoniec vyhral etapu. Na druhý deň prichystali organizátori pre jazdcov dvojitú porciu. Dopoludnia bola na programe atraktívna časovka družstiev na 44 kilometrov, popoludní 103 kilometrov normálnej etapy. Výsledky časovky sa započítavali len do klasifikácie družstiev, na poradie jednotlivcov nemali žiaden vplyv. Vyhral výber SVŠ, a to takmer o minútu. Popoludní sa vo výbornom svetle prezentoval Andrej Čmiľ, neskôr prvý manažér Kaťuše, ktorý už šesťdesiat kilometrov pred páskou zviditeľnil farby sovietskej reprezentácie. Vpredu mu spoločnosť robili ešte dvaja muži, ktorí však v šprinte plnili len rolu štatistov. Čmiľ sa celkovo v roku 1987 stal najbojovnejším pretekárom na Okolo Slovenska.
