Mesto Bardejov - Maturita z ochoty pomôcť a prejavu lásky na ZŠ B. Krpelca

Detaily: Návštevy: 11845

Mnohí z vás počuli o Inštitúte Krista Veľkňaza v Žakovciach, mnohí o ňom čítali, možno sa nájdu aj takí, ktorí majú s ním osobnú skúsenosť.

Žiaci ZŠ B. Krpelca síce vedeli, že pán farár Maroš Kuffa v Žakovciach pomáha chorým, postihnutým, bezdomovcom, deťom z rozvrátených rodín a ústavov, no nevedeli, že pomáha sirotám, starým, slobodným matkám a všetkým, ktorí to potrebujú. Nie náhodou v nich skrsla myšlienka, ako by mohli aj ony pomôcť. Nápadov bolo veľa, ale napokon sa rozhodli, s pomocou pedagógov, že zrealizujú zbierku šatstva, bielizne, obuvi, hygienické potrieb a trvanlivých potravín. Boli sme milo prekvapení iniciatívou jednotlivých tried, ktorým osudy týchto ľudí nie sú ľahostajné. Žiaci a ich rodičia, ale aj zamestnanci školy prinášali pracovnú, športovú i spoločenskú obuv, vetrovky, obleky, košele, svetre, dokonca i ponožky. Medzi trvanlivými potravinami boli strukoviny, domáce konzervy, kompóty, instantné polievky, ale aj niečo sladké pod zub pre . Mysleli aj na zubné pasty, šampóny, vody po holení, žiletky, mydlá, hygienické vreckovky a na mnoho ďalších prepotrebných vecí.

Mali sme obavy, že úložný priestor v autobuse bude malý, ale podarilo sa nám všetko uložiť. Na dverách brány v Žakovciach nás už čakal náš sprievodca pán Ferko. Po odovzdaní našej zbierky, mali sme možnosť nahliadnuť do „žakoveckej kuchyne“, v ktorej sa pohybuje okolo 300 mužov, ktorí sa musia podriadiť pravidlám tzv. žakoveckej trojičke: žiaden alkohol, žiaden trestný čin a každý po príchode musí začať pracovať. Pokiaľ jeden z týchto zákonov niekto poruší, okamžite opúšťa toto zariadenie.

Dozvedeli sme sa, že v inštitúte sú z hľadiska potravín sebestační, keďže majú svoje vlastné hospodárstvo, dielňu, pekáreň, výrobňu syrov, ba dorábajú si mäso z dobytka, ktorý chovajú. Dokonca majú aj pole, kde pestujú zemiaky a obilie. Pulz života v Žakovciach bolo cítiť na každom kroku, z diaľky sa ozývali zvuky nákladných áut, píly, kladív. Atmosféra zariadenia sa prenášala aj do našich myslí. Zvuky cirkulárky sa preplietali s ľudskými hlasmi a naše čuchové kanáliky šteklila príjemná vôňa jedál.

Obhliadku celého areálu sme zakončili s vedomím, že formy a prejavy „ľudskej lásky“ majú rôzne podoby. Sme hrdí na našich žiakov a ich rodičov, že dokázali urobiť prvé krôčiky na ceste k maturite z lásky a ochoty pomôcť.