Veľká noc je najstarším, najvýznamnejším kresťanským sviatkom, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Poslednou nedeľou pred Veľkou nocou, tkz. Kvetnou nedeľou sa začal Veľký alebo Svätý týždeň. Kresťania na celom svete si pripomenuli triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema a zároveň rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti.
Pôvodný názov Kvetnej nedele je Palmarum, čiže nedeľa paliem, čo súvisí s tým, že keď zástupy ľudí vítali Ježiša v Jeruzaleme, hádzali mu pod nohy palmové ratolesti. Vo svete je preto zvykom požehnávať na Kvetnú nedeľu palmové listy, kvety a zelené ratolesti.
Hlavnou myšlienkou Veľkého alebo Svätého týždňa je pripomenutie si Pánovho utrpenia, smrti na kríži a Zmŕtvychvstania.
Termín Veľkej noci nie je stály, každoročne sa mení. Veľká noc pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca - po 21. marci. Má však ustálený deň na oslavu - nedeľu - pretože Ježiš Kristus vstal z mŕtvych podľa svedectva apoštolov prvý deň po sobote a tak každá nedeľa je dňom Veľkej noci. Veľký týždeň trvá od Kvetnej nedele po Bielu sobotu, počas ktorého si Cirkev osobitne pripomína pamätné dni utrpenia a smrti Pána Krista.
Ježiš keď sa zjavoval svojom apoštolom pozdravoval ich slovami „Pokoj vám“. Nech Ježišov pokoj je v našich srdciach.
Slávenie patrí k dôstojnosti človeka, dvíha našu kultúru, osobnú aj spoločenskú, samozrejme na prvom mieste duchovnú. Zároveň je spojené aj s úlohou: zachovať si vieru v toto tajomstvo a túto vieru odovzdať ďalej – v rodinách i v národe!