5. marca 1844 z Evanjelického lýcea v Bratislave do Evanjelického lýcea v Levoči po demonštratívnom odchode slovenských študentov vznikla hymnická pieseň Nad Tatrou sa blýska, ktorá sa stala neskoršou slovenskou hymnou.
Pieseň bola reakciou proti prudkému maďarizačnému náporu a nútenému odchodu Ľudovíta Štúra z Evanjelického lýcea v Bratislave.
Jej autorom bol Janko Matúška ako 23-ročný študent z Oravy.
Viliam Paulíny-Tóth, ktorý neodišiel do Levoče, ale ostal v Bratislave, si na pamiatku zapísal Matúškovu rozlúčkovú báseň takto:
Prešporskí Slováci budaucj Lewočané
Po nad Tatrou blýská hromi ďiwo bigau
Zastawme jch bratia
Weť sa oni stratia
Slowaci ožgau.
Bola napísaná na nápev ľudovej piesne Kopala studničku, pozerala do nej a sa stala najobľúbenejšou piesňou štúrovskej mládeže. Vyšla anonymne v Domovej pokladnici v roku 1851 pod názvom Dobrovoľnícka. Kolovala v odpisoch a jej záznamy sa nachádzali vo viacerých rukopisných spevníkoch a tak pieseň znárodnela. Báseň mala najprv šesť strof, neskôr štyri. Prvá upravená strofa tejto básne – piesne (s textom „zastavme sa, bratia“) sa od 12. decembra 1918 stala súčasťou štátnej hymny Československa. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 sa v treťom riadku text zmenil na verziu „zastavme ich, bratia“.
Dve upravené strofy piesne autora Janka Matúšku Nad Tatrou sa blýska sú štátnou hymnou Slovenskej republiky podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní.
Štátna hymna sa hrá alebo spieva pri príležitosti štátnych sviatkov, pamätných dní, výročí a iných významných príležitostiach celoštátneho alebo miestneho charakteru. Tiež sa hrá alebo spieva aj pred začiatkom rokovania ustanovujúcej schôdze a poslednej schôdze Národnej rady SR v príslušnom volebnom období, pred začiatkom prvého a posledného rokovania Vlády Slovenskej republiky v príslušnom volebnom období, pred prvým a posledným zasadnutím mestského (obecného) zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja. Počuť ju aj v školách so štátnym vzdelávacím programom na začiatku a konci školského roka, vo vysielaní rozhlasu a televízie za určených podmienok.
Pri príležitosti 170. výročia Slovenskej hymny ako symbolu štátnosti bola Národnou bankou SR emitovaná pamätná medaila. Autorom emisie „170 rokov slovenskej hymny“je doc. Patrik Kovačovský Mgr. Art., ktorý medailu navrhol výhradne pre Národnú Pokladnicu. Vďaka precíznej technike razby sú nádherne zreteľné aj tie najdrobnejšie detaily zobrazeného motívu, ktorý tvorí portrét Janka Matúšku a notový zápis časti textu slovenskej hymny.
Emisia je prísne limitovaná, čo tiež zvyšuje jej hodnotu.
