
„Je 25. marec 1942. Na vedľajšej koľaji železničnej stanice v Poprade je odstavený nákladný vlak, pripravený k prvému transportu slovenských Židov do vyhladzovacieho tábora Osvienčim. Do vagónov, pôvodne určených na prepravu dobytka, nastupuje 1 000 mladých dievčat a žien zo Šarišsko – Zemplínskej župy. Večer o 20:20 hod. je transport vypravený smerom na Žilinu a Čadcu. Nasledujúce ráno, okolo 4.00 hod., opúšťa územie Slovenska. Nikto z nich nevie, čo ich čaká, nevedia, kam idú.