Bardejov patril v stredoveku k popredným mestám s rozsiahlymi právami a privilégiami. Dosiahol pozoruhodné výsledky v hospodárskej činnosti, rozvoji remeselnej výroby a obchodu, školstve a významne sa zapísal aj do dejín kultúry. Na celkovom rozvoji mesta sa podieľali osobnosti, ktoré sa v Bardejove narodili, žili, pracovali či zomreli a svojou činnosťou výrazne zasiahli do jeho osudov a napredovania, alebo ich činnosť bola akýmkoľvek spôsobom spätá s mestom Bardejovom a jeho okolím.

Nasledovný abecedne zoradený zoznam uvádza mená najpoprednejších a najvýznamnejších osobností Bardejova.

ALEXANDER

(15. - 16.storočie) - staviteľ
V roku 1505 - 1508 staval radnicu v Bardejove. Sčasti jeho dielom je pravdepodobne aj súčasne stavaná radnica v Levoči - dispozičný variant bardejovskej radnice. Prišiel z dielní, v ktorých si osvojil talianske renesančné formy, ale spájal ich ešte do neskorogotickej výrazovej skladby.

ThDr. ANDRAŠČÍK Ján 

(11.8.1799 Lipovec - 24.12.1853 Bardejov) - kňaz, osvetový pracovník, spisovateľ, národný buditeľ.
Po skončení štúdií teológie v Pešti pracoval ako súkromný vychovávateľ, v rokoch 1827-1832 profesor na teológii v Košiciach, v rokoch 1832- 1853 rímskokatolícky farár v Bardejove. Bojoval proti alkoholizmu, zakladal spolky miernosti. Udržiaval styky s predstaviteľmi národného hnutia (J. Francisci, M. Hamuljak, Ľ.Hroboň, P. Kelner, J.Kučera a i.). Bol prvým spisovateľom publikujúcim v šarišskom nárečí. Jeho známou veršovanou hrou v šarišskom nárečí je Šenk paľenčeni. Vtedajší mocipáni odsúdili toto dielo ako panslavistický a revolucionársky spis a jeho I. vydanie dali zhabať.

ATLAS Mikuláš

(7.10.1890 Vyšné Raslavice - 18.8.1982 Izrael) - publicista, lekár
Študoval na gymnáziu v Prešove, medicínu na univerzite v Budapešti, Berlíne a v Paríži. Od roku 1918 asistent Rothovej kliniky, lekár Nemocnice sv. Margity a Nemocnice A. Weissovej v Budapešti. Od roku 1920 praktický, obvodný a kúpeľný lekár a od roku 1926 primár v Bardejove. Zaslúžil sa o zmodernizovanie kúpeľno - preventívnej starostlivosti v Bardejovských Kúpeľoch, v roku 1921 zriadil uhličité kúpele, v roku 1922 rtg. laboratórium a z jeho iniciatívy v roku 1930 vybudovali na čistinke uprostred lesa letné kúpalisko. Bol tiež iniciátorom premiestnenia dreveného kostola zo 17. storočia z Mikulášovej do areálu Bardejovských Kúpeľov. Venoval sa zdravotníckej osvete, je autorom popularizačnej práce o dojčenskej výžive Pečlivosť a výživa kojenca a o histórii a prítomnosti Bardejova a Bardejovských Kúpeľov Bártfa és Bártfafürdö leirása és torténete.

BERKA Ladislav

(19.4.1910 Bardejov, B. N. Ves - 16.5.1966 Bratislava) - organista, hudobný skladateľ
V rokoch 1922 - 1926 študoval na meštianskej škole v Bardejove, od roku 1928 na hudobnej škole v Košiciach, súkromne kompozíciu u O. Hemerku a neskôr u profesora M. Mozyesa. Zberateľ východoslovenských piesní, hudobník a organizátor. V Bardejove viedol tanečnú hudbu a organizoval spevokoly v bardejovskom regióne. V roku 1932 vydal Album šarišských piesní I. a spolupracoval s rozhlasom. Účinkoval aj ako výkonný hudobník.

GREŠÁK Jozef

(30.12.1907 Bardejov - 17.4.1987 Bratislava)- hudobný skladateľ
V roku 1927 absolvoval učiteľský ústav v Spišskej Kapitule. V rokoch 1929 - 1933 pôsobil ako klavirista najmä v Bardejovských Kúpeľoch a košickom rozhlase a v rokoch 1936 - 1948 ako korepetítor v Revuálnom divadle a v Národnom divadle v Prahe. V rokoch 1949 -1952 pôsobí ako hudobný pedagóg na gymnáziu v Bardejove a v rokoch 1957 - 1977 je tajomníkom východoslovens. odbočky ZSS v Košiciach. Ako skladateľ samouk priniesol do slovenskej hudby veľa netradičných a originálnych nápadov. V komorných a orchestrálnych skladbách dospel až k avantgarnej kompozičnej estetike. Zaraďuje sa medzi najosobitejšie zjavy slovenskej tvorby. V roku 1973 mu bol udelený titul Zaslúžilý umelec. Do jeho javiskových diel výrazne preniká vplyv východoslovenského folklóru. K jeho najznámejším dielam sa zaraďujú Komorná symfónia, Tri skladby pre klavír, Dve balady pre soprán a klavír, opera Zlatulienka, Slovenské ľudové balady pre miešaný zbor, Balada bardejovská, Concertino pre husle a sláčikový orchester, balet Radúz a Mahuliena, Rotory pre I. pre klavír, Hexody pre klarinet, Rotory II orchester, opery Rozarka a Zuzanka Hraškovie.

GUTGESEL Dávid

(okolo r. 1540 Bardejov - 21.8.1599 Bardejov) - kníhtlačiar, vydavateľ, kníhkupec
Zakladateľ prvej bardejovskej kníhtlačiarne. V Bardejove vytlačil vyše 80 kníh v latinskom, maďarskom a nemeckom jazyku. V roku 1581 vydal Lutherov Katechizmus ako prvú knihu vytlačenú v slovenskom jazyku. V roku 1596 vydal najrozsiahlejšiu prácu Postillu L. Stöckela. Tlačil aj učebnice a príležitostné básne. V rokoch 1582 - 1599 bol senátorom, v roku 1584 richtárom mesta a v roku 1598 bol zástupcom mesta na krajinskom sneme v Bratislave.

HEMERKA Július - Ivan

(26.7.1889 Bardejov 22.12.1942 Budapešť) - skladateľ, dirigent, učiteľ hudby
Syn Oldřicha Hemerku, hudbu študoval u otca, neskôr na učiteľskom ústave v Košiciach. V roku 1912 absolvoval hudobnú akadémiu v Budapešti. V rokoch 1912-1914 pôsobil ako dirigent Mestského divadla v Soprone,1916-1918 zbormajster a učiteľ hudby v Prešove, 1918-1936 učiteľ spevu a organista v Košiciach. Od r. 1936 dirigent Západoslovenského maďarského divadla, od r.1938 kapelník maďarského divadla v Košiciach, od r. 1939 Jókaiho divadla v Budapešti. Autor scénických a filmových hudieb, orchestrálnych cirkevných skladieb a tanečných piesní. Je autorom operety Hajdamáci a opier Azasszony, Hullo csillagok, A ligety vén fák allat.

HEMERKA Oldřich

(13.11.1862 Vrdy - 16.12.1946 Košice) - hudobný skladateľ
V rokoch 1883 - 1899 kat. regenschori, organista a dirigent v Bardejove, v rokoch 1899 - 1943 organista, dirigent a učiteľ spevu v Košiciach, od roku 1943 na dôchodku. Popredný predstaviteľ cirkevného a svetského hudobného života na východnom Slovensku. Počas pôsobenia v Bardejove založil bardejovský spevokol. Od roku 1892 zbieral v Bardejove a na okolí šarišské piesne a posielal ich do Slovenských spevov. Po príchode do Košíc pozdvihol úroveň cirkevnej hudby v mestskej katedrále. Od roku 1919 bol predsedom hudobného odboru Čs. besedy. Usporiadával koncerty cirkevnej hudby v košickom dóme, upravoval východoslovenské ľudové piesne a komponoval.

HOMOLKA Jozef

(26.2.1840 Hlinsko - 2.12.1907 Bardejov) - kartograf
Jeden z najvýznamnejších kartografov v Uhorsku. Reálne gymnázium absolvoval v Chrudimi. Ako zememerač pracoval na viacerých miestach. V roku 1870 prešiel do kartografického oddelenia štátnej tlačiarne v Budapešti. Bol autorom vyše 200 máp a atlasu. Získal uznanie, diplomy a medaily na geografických a národopisných výstavách. V roku 1898 sa usadil v Bardejove, kde vypracoval aj plán Bardejova.

HÖLZEL Moric

(18.1.1841 Praha - 24.7.1903 Bardejov) - sochár, rezbár
Študoval na umeleckopriemyselnej škole v Prahe a vo Viedni. Pôsobil ako rezbár v Mariazelle, Grazi a Viedni, v II.polovici 60. rokov v dielni M. Izsóa v Gyori. V rokoch 1895-1902 viedol v Bardejove súkromnú rezbársku školu. Pracoval v historizujúcom štýle a realizoval prevažne vnútorné zariadenie sakrálnych interiérov. Od roku 1893 tvoril i domáce úžitkové predmety. Pri miléniových oslavách V Budapešti bol vyznamenaný zlatou medailou.

CHYZER Kornel

(4.1.1836 Bardejov - 21.9.1905 Budapešť) - prírodovedec, lekár
Študoval na gymnáziu v Bardejove, Košiciach a medicínu na lekárskej  fakulte v Pešti. Roku 1857 MUDr., 1857 stredoškolský profesor prírodných vied, 1861 člen korenšpondent UAV. Štipendista u fyziológa Brűcka vo Viedni, 1860 kustód prírodovedných zbierok  Národného múzea a prof. prírodopisu na reálke v Pešti, 1861 mestský a kúpeľný lekár v Bardejove, 1869 úradný lekár Zemplínskej župy, 1892 vedúci zdravotného oddelenia, 1897 ministerský radca Ministerstva vnútra v Budapešti. Významný organizátor uhorského zdravotníctva. Zakladateľ a funkcionár zdravotných organizácií, spolku a spoločnosti. Zaslúžil sa o rozvoj kúpeľov a využívanie minerálnych prameňov. Prispieval do mnohých maďarských a nemeckých odborných časopisov. Sám vytvoril vyše 50 samostatných prác prevažne s balneologickou tématikou. Vyznamenaný Radom železnej koruny a Leopoldovým radom.

JAKUB ZO SACZU

(15. storočie) - poľský maliar
Pracoval v Bardejove v rokoch 1460 - 1466. Zhotovil tu hlavný oltár kostola sv. Egídia - prvý veľký neskorogotický oltár na Slovensku, ktorý sa ako celok nezachoval. Zachovala sa však hlavná plastika oltára - socha sv. Egídia.

KACVINSKÝ Edmund

(? - 1888 Bardejov) - katolícky kňaz
V Bardejove pôsobil v rokoch 1857 - 1888. Ako správca miestnej katolíckej fary realizoval dávnejší plán svojho predchodcu Dr. Jána Andraščíka a v rokoch 1863-1869 sa zaslúžil o postavenie bardejovskej Kalvárie. Jeho zásluhou prišli do mesta rehoľné sestry, ktoré úspešne vyučovali na dievčenskej škole až do jej zoštátnenia v roku 1898. Po katastrofálnom požiari mesta organizoval obnovu a rekonštrukciu Kostola sv. Egídia.

KÉLER Béla

(13.2.1820 Bardejov - 20.11.1882 Wiesbaden) - hudobný skladateľ, dirigent
Študoval na gymnáziu v Levoči, na evanjelickom kolégiu v Prešove a v Debrecíne. Po skončení štúdií sa venoval hudbe. Komponoval, hral v orchestri a dirigoval. Pôsobil a koncertoval v Prešove, Viedni, Berlíne, Zürichu, Londýne, Koppenhagene a Wiesbadene. Vytvoril spolu vyše 200 skladieb, od roku 1846 vydal 138 opusových skladieb, vyše 100 ďalších skladieb zanechal v rukopise. Medzi jeho najznámejšie skladby patrí Bardejovský spomienkový čardáš, Kossuthov pochod, Čardáš chudobného sedliaka a iné. Za skladateľské a dirigentské umenie sa mu dostalo už za života veľkého uznania a mnohých význačných pôct. Švédsky kráľ Oskar mu udelil zlatú medailu „Litteris et artibus", pruský kráľ Wilhelm zlatú dózu s vlastnoručným venovaním, nemecký cisár spomienkový dar a vojvoda von Dessau medailu za zásluhy o vedu a umenie.

KRPELEC  Bartolomej

(21.11.1879 Bottyán - 7.9.1957 Bardejov) - historik, školský pracovník
Okrem učiteľského pôsobenia v Beluji a v Suchani bol školským inšpektorom v Šahách, v rokoch 1925 -1939 školský inšpektor v Bardejove. Historik Bardejova, Šariša a Hontu, košikárstva a ovocinárstva. Redaktor zborníka o bojoch proti Slovenskej republike rád. V rokoch 1919-1922 spolupracovník novín Hontiansky Slovák. Uverejnil 227 článkov v Gazdovských novinách, Šariši, Podtatranskom kraji a Národných novinách. V rukopise zanechal národopisnú prácu o Novohrade a zbierku ľudových rozprávok zo Šariša. V roku 1935 MO Matice slovenskej vydal jeho prácu Bardejov a jeho okolie dávno a dnes.

MIŠKOVSKÝ Viktor

(17.5.1838 - 2.11.1909 Košice) - historik výtvarného umenia, staviteľ, maliar, učiteľ
Študoval na gymnáziu v Levoči, Satoraljaújhely a v Rožňave, na univerzite v Budíne a vo Viedni. Učil na mestskej kresliarskej škole v Bardejove, neskôr v Kremnici a v Košiciach. Bol priekopníkom systematickej ochrany výtvarných pamiatok. Autor vyše 250 prác o umeleckohistorických otázkach. Robil terénne výskumy na Slovensku i v Maďarsku. Jeho najcennejším dielom je publikácia o stredovekých umeleckých pamiatkach, ktorú doplnil farebnými kresbami. Na základe jeho popisov reštaurovali bardejovský a košický dóm. Zanechal  množstvo akvarelov. Bol korešpondentom Centrálnej komisie pre výskum a ochranu staviteľských pamiatok v Bratislave, člen a korešpondent UAV, člen Collegio internazionale di scienze lettere e arti v Miláne, člen Krajinskej pamiatkovej komisie. V roku 1867 odmenený zlatou medailou na svetovej výstave v Londýne, 1878 v Paríži striebornou medailou za album stredovekých renesančných pamiatok, 1879 v Szekesfehérvári zlatou medailou a v roku 1896 veľkou medailou a čestnou listinou miléniovej výstavy v Budapešti. V roku 1897 bol vyznamenaný rytierskym krížom Radu Františka Jozefa.

STANZEL Teofil

(asi 1475 Bardejov - asi 1531 Poľsko) - maliar, pozlacovač
Pôsobil v Bardejove, v rokoch 1507-1523 v Levoči, neskôr v poľskom Bieczi a Jaroslavi, ale tiež v Prešove a Košiciach. Patril medzi maliarov, ktorých poveroval prácami Majster Pavol z Levoče. V Bardejove sa mu pripisujú fresky na Kostole sv. Egídia a výjav Posledný súd v zasadacej sieni bardejovskej radnice.

STÖCKEL Leonard

(1510 Bardejov - 6.6.1560 Bardejov) - pedagóg, autor školských hier, učenec
Do školy začal chodiť v Bardejove, študoval u Angličana Valentína Coxa v Košiciach a školu ukončil vo Wróclavi. Študoval aj vo Wittenbergu, bol Lutherovým a Melanchtonovým žiakom. V roku 1539 sa vrátil do Bardejova a stal sa rektorom humanistickej školy, ktorá pod jeho vedením získalo významné postavenie v rámci Uhorska. Je autorom nastaršieho pedagogického dokumentu - školského poriadku Leges Scholae Bartphensis. Stal sa organizátorom školských divadelních predstavení, sám je autorom drámy o Zuzane. V roku 1548 vypracoval dokument Vierovyznanie piatich kráľovských miest tzv. Confesio pentapolitana. Rok 2010 bol v Meste Bardejov vyhlasený rokom Leonarda Stöckela.

VILEC Michal

(6.8.1902 Bardejov - 12.3.1979 Bratislava) - hudobný skladateľ, pedagóg
Základnú školu a gymnázium navštevoval v Prešove. V rokoch 1920-1924 študoval na Vysokej hudobnej škole v Budapešti hru na klavír, dirigovanie a kompozíciu. V rokoch 1925-1932 bol kapelníkom v divadlách v  Čechách, Rakúsku a Nemecku. Výrazne prispel k šíreniu hudobnej osvety na Slovensku. Pracoval v Čs. rozhlase v Košiciach ako vedúci hudobného odboru a od roku 1955 bol riaditeľom Štátneho konzervatória v Bratislave.

WINTER Juraj

(? - 15.6.1679 Bardejov) - bardejovský richtár
Ako richtár pôsobil v časoch protihabsburských povstaní. V 70. rokoch prestúpil na katolícku vieru a v roku 1674 bol dosadený za richtára Bardejova. V roku 1678 ho Tököliho vojská zajali a odvliekli do Sedmohradska. Zo zajatia sa vykúpil za 800 florénov a začiatkom roka 1679 bol znovu dosadený za richtára mesta. Zahynul pri obrane mesta v júni 1679.

ŽEBRÁCKY Gejza

(1869 Prešov - 1951 Bardejov) - teológ, osvetový a vlastivedný pracovník
Po gymnaziálnych štúdiách v rodisku a teologických v Košiciach bol vychovávateľom, potom kaplánom v Solivare a kňazom v Plavči. Od roku 1912 pôsobil v Bardejove, kde dosiahol významné cirkevné postavenie (pápežský prelát, generálny vikár). Od roku 1924 dlhé roky zastával funkciu starostu mesta. Pomáhal pri budovaní zbierok Šarišského múzea (vtedy Župné múzeum) a neskôr bol jeho dlhoročným správcom. Svojou činnosťou pomáhal dvíhať životnú úroveň šarišského ľudu. V maďarčine a šarištine písal náučné  poľnohospodárske práce. Napísal Sprievodcu zbierkami Župného múzea v Bardejove. Za zásluhy o múzejníctvo bol zvolený za podpredsedu Zväzu slovenských múzeí. Udržiaval blízke vzťahy s Aloisom Jiráskom, robil mu sprievodcu a informátora pri návštevách Bardejova, kde študoval dejové prostredie románu Bratstvo.